Dovolenky    Ordinujeme   Karta výhod   Online objednanie
051/758 15 44

Dobré a zlé správy o COVID-19. (12.4.2020)

Dobré a zlé správy o COVID-19. (12.4.2020)
12. apríla 2020 Dr. Martin Lešťan

Pred vyše  mesiacom som pre svojich pacientov  uverejnil článok o Corona víruse. Ubehol od vtedy mesiac, no  mne to pripadá ako večnosť. Prečital som  si ho dnes, s úľavou som zistil, že až   tak  veľa vecí  by  som  na ňom nemenil, hoci moje postoje a názory sa v súvislosti s  COVID -19   vyvíjajú. A tak to má byť. Všetci z nás  ( vrátane  politikov, epidemiológov, členov krízových  štábov, zdravotníkov )  by mali  sledovať vedu, zapájať sa  do slobodnej výmeny  názorov a snažiť sa čo najmenej bolestivo   preplávať  pandémiou. Patent na pravdu   neexistuje, a   dúfajme, že  tí, ktorí najviac kričia  si neuzurpujú právo na definitívne a jediné správne  riešenia. Bohužiaľ história je plná období, keď  sa múdri stiahli a  uvoľnili  priestor psychopatom ( vzdelaní nemci vs Hitler).  Múdri nemajú riešenia, oni len   vedia, že sa musí argumentovať, diskutovať, hľadať  kompromis či menšie zlo a  zároveň musia   byť pokorní a stále pochybovať  aj o svojej  pravde, musia vedieť  ustúpiť  po vypočutí si argumentov  protistrany.

Posledné týždne mám  veľmi veľa  telefonických  rozhovorov s  pacientami a   som   milo  prekvapený  ako  často sa  pýtajú  nielen na  svoje  ochorenie, ale  aj na  moje názory na situáciu ohľadom  Corona vírusu, kedy to  všetko skončí a  či  som   optimista.  Nemám  vešteckú guľu, nemám   ani univerzálne riešenia, necítim sa byť povolaným  na múdre   odpovede. Ale  mám svoj názor, imunologické vzdelanie, roky  strávené liečením ľudí. Lekári  by nemali  byť v tejto  dobe   ticho, najmä ak   cítia, že  sa  asi nepostupuje   v opatreniach úplne  správne. Aj s   vedomím, že sa  možno  mýlim a budem znevážený –  cítim, že  nie je doba na vyčkávanie, na  hranie sa na  slepú babu. Po boji už  bude   každý generál,  ale  kedy  – ak  nie  dnes je  doba  na diskusiu.

Tak teda  čo ma teší, čo sme   zvládli?

  1. s  úvodom opatrení som  spokojný.  Slovensko má  malý počet nakazených, malý počet   ťažkých priebehov. Nábehová krivka  nákazy je mierna.   Máme teda  čas na prípravu  v nemocniciach, získali sme drahocenný čas.
  2. Slováci sú fantastickí,  ľudia sa   hneď od začiatku  správali   veľmi zodpovedne, dbali na odporúčania.  Zlepšila sa hygiena  ( umývanie  rúk,  zhromažďovanie, dodržiavanie odstupov, dobrovoľné karantény). Využime tieto návyky  aj  do budúcna.  Skúsme sa    počas nasledovného   chrípkového obdobia  správať aj v budúcnosti   ohľaduplne k iným. Toto obdobie  ale nech nás nezbaví kritického myslenia a opatrnosti  pred hlúposťou.
  3. Opatrenia vlád v prvých   týždňoch epidémie    vnímam pozitívne.  Ide o ľudské životy, zastavenie ekonomiky malo   svoj  význam. Spomalili sme náš  svet, spomalili sme  aj corona vírus.

Čo sme  nezvládli?

  1. Testovanie. Veľa rečí a malý  ťah na bránku. Doteraz sa  masívne netestujú  rizikoví pacienti ( onkologickí, dialyzovaní, polymorbídni, dispenzarizovaní  pre poruchy imunity,   nekompenzovaní diabetici,….).   Zabudlo sa na  starých ľudí   v  zariadeniach sociálnych služieb, geriatrických ústavov. Proste na  rizikových pacientov.  Na druhom mieste  mali byť podľa môjho názoru   pravidelne  testovaní  zdravotníci, ktorí  sú v práci.  Napríklad, nás – ambulantných  imunoalergológov, ktorí sme  v ambulanciách  a   stretávame sa  s rizikovou populáciou –   doteraz nikto oficiálne netestoval. Podobne sa to týka  aj iných    zdravotníkov, ktorí denno- denne   ošetrujú pacientov, podávajú im  infúzie.  Aby  neprišlo k omylu, nebojím sa primárne  o  zdravie zdravotníkov, ale o   prenos možnej infekcie  z  bezpríznakového   zdravotníka na rizikového pacienta. To, že sa     začalo konečne testovať   obyvateľstvo v rómskych osadách považujem za   dobrú vec, hoci sa mohlo začať   skôr. Rovnako mali byť oveľa skôr testovaní  ľudia vracajúci sa z rizikových oblasti (  predtým  len   išli bez testovania  do domácej karantény).  Počet testov    narastá, ale   cestou  samoplatiteľov  sú   testované   nerizikové skupiny. Tie  indikované  stále nie sú hromadne   testované. Pritom  platí, že  základnou stratégiou by malo byť  testovať, zachytávať  infikovaných a tých  izolovať.
  2. V úvode sme nezvládli zabezpečenie  ochrany zdravotníckych pracovníkov. Chýbali nám ochranné prostriedky, dezinfekcia. Našťastie  bolo tak málo infikovaných  jedincov na začiatku opatrení, že  nedošlo  k vážnemu poškodeniu zdravia. Boli sme asi pod nejakou vyššou  ochrannou.

Dobré  správy o  Corona víruse

  • Určite epidémia pominie.  Ľudstvo  zvládlo   oveľa  horšie  epidémie. Boli bolestivé, plné tragédií –  ale naši predkovia to  zvládli. Zvládneme  aj COVID-19 Ide len o to, za ako dlho a  s  akými stratami. Šťastie v nešťastí je, že  tento vírus nepatrí   v histórii medzi tie  s  vysokou smrtnosťou. Nezľahčujem  situáciu, mrazia ma  zábery  truhiel v Taliansku, či   zábery na situáciu v New Yorku, ale  v minulosti   boli  pandémie  aj horšie.
  • Po čase vznikne určitý stupeň kolektívnej imunity, ktorá  zbrzdí   vírus.    Kolektívna imunita nechráni len tých jedincov, ktorí   už majú   voči vírusu odolnosť, ona    chráni  aj tých  menej odolných, aj rizikové skupiny. Je to podobné ako s očkovaním. Pri určitom stupni  preočkovanosti populácie sa infekcia prestane  v komunite  šíriť  ( aj tí neočkovaní si vyberajú   benefit, ktorý im poskytli tí zaočkovaní ). Pri  plochej epidemiologickej krivke je  ale  čas  vzniku kolektívnej imunity  dlhší  ako pri strmšej  a musíme    rátať s  dlhším časom.
  • Imunita je na našej strane. Rovnosť v prírode   neexistuje, každý sme iný.  Sú výskumy, ktoré ukazujú, že je geneticky dané –  či napríklad môžeme  dostať tuberkulózu, či nemôžeme. Či  môžeme mať   komplikáciu po  očkovaní napríklad po čiernom kašli, či nie.  Možno bude hudba  budúcnosti, že po narodení sa  urobí genetické testovanie, a len vybraní jedinci budú očkovaní na  určité ochorenia…  Rovnako je to  aj pri COVID -19.   S veľkou pravdepodobnosťou  existujú jedinci, ktorí majú také polymorfizmy ( rôznorodosti )  v   génoch vrodenej   či  získanej   imunity, ktoré  ich    ich voči   COVID  19 prirodzene  chránia. Budú pacienti, ktorí nebudú  mať pri nákaze corona vírusom žiadne symptómy, iní budú mať  mierne  prejavy a niektorí  silné.    To je  genetika  –  s tým veľa nenarobíme  (zatiaľ,  hoci táto oblasť  poznania ma fascinuje ). Aby to bolo  ešte zaujímavejšie, určite   existujú aj rozdiely v genetike imunitnej odpovede  v jednotlivých populáciách.  Pred pár  rokmi  som  prednášal na tému tehotenských strát  u pacientiek s genetickými polymorfizmami ( rôznorodnosťami )  v  lektínovej ceste   aktivácie komplementu. Kým nepriaznivý polymorfizmus  v severských krajinách bol   na  úrovni 4 % populácie, u nás niekde na úrovni 15%  , tak na juhu  Európy  dosahoval  až 40 %.   Inými slovami, v južnom Taliansku a Španielsku     je viac  potratov z týchto príčin   ako na severe Európy.  Prečo som sa  o tom tak rozpísal?  Medicína nie je matematika, a musíme  rátať s  epigenetikou, s   rôznymi reakciami populácii na  ten istý  vírus.    Vedci  usilovne  bádajú a  tipujú rôznych    genetických kandidátov, ktorí môžu  dramaticky  ovplyvňovať   priebeh infekcie  COVID -19 ( Y chromozómové haplotypy, gény ovplyvňujúce vstup  vírusu do bunky a  mnoho iných ). Nateraz  je to v rovine hypotéz a  úvah, hoci  som  presvedčený, že  genetika   či individuálna  či  populačná   je     dôležitý  faktor pri  dopade   epidémie na zdravie   ľudí.

Výzvy najbližších dni ?

  • Neexistuje dobré a  zlé riešenie. Existuje  len  zlé a  menej  zlé riešenie a úprimne  držím  palce našej vláde a krízovému štábu, aby sa rozhodovali  správne, v prospech celku.  Extrémy na oboch stranách  názorových  barikád sú  totiž tragické. Aké extrémy  mám na mysli ? Prirovnám   to jazde pretekárskym  auto cez  oblasť plnú  zákrut  v  horskej krajine s mnohými roklinami a prudkými zrázmi.
    1. Úplne  rozvolníme karanténne  opatrenia a naštartujeme ekonomiku.  Toto riešenie  by znamenalo  nárast ochorení, úmrtí. Je to  akoby  šofér  držal   nohu na plyne a nepoužíval brzdu. Pri tretej  zákrute by vyletel  zo  zákuty a  zrútil sa zo skál aj s posádkou auta. So životmi ľudí sa nehazarduje.
    2. Vytrvávame v  prísnej  karanténe a  naďalej dramaticky  utlmíme ekonomiku.   Toto riešenie  znamená pomalý nárast kolektívnej imunity a po  určitom čase  ekonomický kolaps. Zdravotníctvo  ostane   utlmené tiež a  ľudia budú zvýšene  zomierať na  iné  ochorenia, nastane pravdepodobne chudoba. Prirovnal by som to jazde  s  rýchlosťou 3 km / hodinu. Zákruty  síce  prechádzame  bezpečne ale  trpí motor a  palivo nám nebude stačiť.  Už  teraz sa odkladajú  odložiteľné chirurgické výkony, menej sa  diagnostikujú  chronické ochorenia, zdravotníctvo  nepodáva svoj optimálny výkon, a to bez dôsledkov určite neostane. Pár týždňov sa to dá vydržať, ale dlhodobo nie.
    3. Riešením je  jazda “plyn – brzda” a   umenie  zaradzovať vhodné  rýchlostné stupne. Voliť jazdu , aby sme v plnej rýchlosti  nevyleteli zo zákruty, ale  ani  aby sme sa  nevliekli ako slimák. Sledovať  nárast   chorých, smrtnosť, situáciu  v okolitých krajinách a dynamicky prispôsobovať opatrenia. Pri  dobrej prognóze –  izolovať seniorov, rizikové skupiny  pacientov a   dovoliť  zvyšku populácie  získať  kolektívnu  imunitu. Deti pustiť  do škôl, spustiť ekonomiku nakoľko sa  len dá  – pri   zhoršení  ukazovateľov –  stlačiť  brzdu a pribrzdiť –  a  takto  nejako  aktuálne prehodnocovať postupy. Šofér  nepozná cestu, musí reagovať na každú  zákrutu.  Nie je  to  dobré riešenie, také nemáme v ponuke. Isté je, že   budú obete, ale  menšie  ako pri  prvých dvoch extrémnych  jazdách –  tej  zbesilo rýchlej a tej  veľmi pomalej. Nie  som politik, a nemám  politickú zodpovednosť –  viem, že je ľahké písať  si  úvahy, ale   oveľa ťažšie je prijímať rozhodnutia. Držím  palce  tým, ktorí rozhodujú, aby  rozhodovali správne.

Spojme sa

  • Predstavte si, že si  pestujete  ukážkový anglický trávnik a  poctivo  ho  zbavujete  burín, kľačíte  na tráve a  vytrhávate   púpavy.   Čo ale z toho, keď  Váš pozemok je  obkolesený záhradmi susedov  plných  burín. Vietor  Vám znova a znovo od  susedov  prináša  nové semená  burín. Akby sa  ale všetci susedia v lokalite spojili a  postupovali by koordinovane  – majú šancu na lepší trávnik všetci.   Je  výhodou  aj   pri  Corona  infekcii  mať   kolektívnu imunitu    na  úrovni  širšieho regiónu. Ak  sa jedna krajina cez  nesmierne  ekonomické škody  dopracuje k nízkej  chorobnosti,  zároveň  tým ale  stratí   výhodu kolektívnej imunity a  musí sa zákonite  pred  susedmi izolovať , ktorí   už   budú mať po epidémii a budú populačne   odolní.  Stredoeurópske a  možno aj  európske  krízové tímy  by sa mali  koordinovať. Nepodceňujme   dialóg, argumentácie,   drobné  vedecké  hádky.  Môžu   pomôcť celku.

Vakcína  dlho nebude, lieky   nie  sú  úplne účinné. Ako si vieme  pomôcť?

  • Základom  ostáva  testovanie, vyhľadávanie chorých, izolovanie nakazených a rizikových. Genetiku nateraz  ovplyvniť nevieme, ale vieme podporovať svoju imunitu.  Vieme  zlepšovať  životný štýl, podporovať individuálnu obranyschopnosť. Časom sa pandémia  zastaví,  či už  kolektívnou imunitou, či  oslabením samotného vírusu,  či  nakoniec predsa len   hromadnou vakcináciou  či účinným liekom. Dôležité je  poznať svoj zdravotný stav, liečiť si  chronické ochorenia a  v spolupráci s lekárom modulovať  svoj imunitný  systém. Jednotná rada  neexistuje.   Iné rady  dáme pacientovi s  autoimunitou a systémovým ochorením spojiva, iné pacientom s   potvrdenou imunitnou nedostatočnosťou.  Rovnako neexistuje aj jednotná rada ohľadom diéty  či vhodných potravín. Inak  budeme postupovať pri   stravovacích odporúčaniach u pacientovi s potravinovou alergiou  či intoleranciou, inak  u pacienta  s   fenylketonúriou, či s  inzulínovou rezistenciou. Vytáčajú ma  články  o   zdravej strave, o vhodných a nevhodných potravinách. Sme  rôzni, a  aj naša  strava  musí byť  rôzna s ohľadom na naše individuálne  potreby.
  • Predsa len   zopár všeobecných rád.

    • Nečítajte  alebo ignorujte   rady  o diéte a  potravinových doplnkoch od  rádoby  znalcov, ktorí  nepoznajú Váš   zdravotný stav.
    • Hýbte sa. Sme stvorení k pohybu a  karanténa by nemala znamenať  sedenie pred televízorom  od rána  do večera.
    • Nepriberte  príliš. Nadváha  či obezita nie je tou    správnou cestou k zlepšeniu   Vašej imunity.
    • Myslite na svoje  psychické  zdravie. Dlhotrvajúca  úzkosť  a   chronický stres  nevplýva  dobre na našu obranyschopnosť.
    • Nesústreďte sa len na  epidémiu a snažte sa žiť   svoj život ako tak naplno.

Tešme sa  z doby v ktorej žijeme

Tieto dni často  v myšlienkach   zablúdim k našim predkom. Asi ma k tomu inšpirovali   dobové fotografie z pandémií  chrípok na  začiatku 19.  storočia. Ako sa  cítili naši príbuzní  za čias moru, epidémii chrípok, ktoré kosili celé dediny a zanechávali neúplné rodiny. Naši predkovia  mali  takmer identickú genetiku ako my,  určite sa  báli  o svoj život, o život  svojich blízkych  a zažívali rovnaké emócie ako my.  Nemali  ale  remdesivir a iné antivirotiká podávané samostatne či v kombinácii s napriklad   interferónom  beta,   ani  chlorochin so zinkom, nemali umelé pľúcne  ventilátory ani  moderné nemocnice  zvládajúce pridružené  komplikácie. Pomyslime na nich v tieto dni, oni to vtedy  zvládli. Zároveň myslime  aj na naše potomstvo,  rozmýšľajme   v akom   stave im necháme  svet a zdravotníctvo. Máme šancu sa  ako celok spamätať a poučiť sa z  chýb. Ďalšia pandémia určite príde. Nevieme síce kedy, ale  buďme na ňu  prichystaní  lepšie.