Rozhovor v Hospodárskych novinách:https://hnonline.sk/science/medicina/96018774-alergolog-tato-pelova-sezona-je-tazka-ambulancie-mame-plne-aj-postcovidovych-pacientov#&gid=1&pid=1
Alergológ: Táto peľová sezóna je ťažká, ambulancie máme plné aj postcovidových pacientov
Za posledné desaťročia počet alergikov výrazne stúpol, je za tým aj zmena životného štýlu.
„Videl som mnohých pacientov so zanedbanými alergiami, ktore prerástli do nezvratných zmien, ako ťažká astma.“ Imunoalergológ Martin Lešťan z centra Alergoimun v Prešove v rozhovore pre HN Science vysvetľuje, prečo je dôležité vedieť, že máte alergiu, poznať svoj alergén, vedieť sa pred ním skryť a ovládať režimové a liečebné možnosti.
Na čo si v prírode momentálne alergici majú dávať pozor? Čo ich teraz najviac potrápi?
Peľová sezóna na prelome apríla a mája ešte patrí drevinám, v máji začínajú pribúdať aj byliny a postupne sa rozbieha alergia na trávy, jej typické obdobie príde v polovici mája, v júni budú kraľovať trávy.
Najviac peľových alergikov máme na čo?
Medzi našimi peľovými alergikmi prevládajú precitlivelí pacienti na peľ brezy a tráv. Ale trendom posledných rokov je vznik takzvaných polysenzibilizácií, to znamená, že jeden pacient má viacero alergií súčasne, napríklad na dreviny, trávy a byliny.
V posledných rokoch alergikov pribúda. Čo je za tým?
Na jednej strane treba povedať, že alergie tu boli stále, nie je to moderná choroba, prvé zmienky o nich sú ešte z čias faraónov. Alarmujúce je však to, že za posledné desaťročia počet alergikov výrazne stúpol, najmä v priemyselne rozvinutých krajinách. Určite je za tým životné prostredie, ktoré si ako ľudstvo neveľmi chránime. Mení sa príroda, keď sa porovnávali staré herbáre s peľovými zrnami, ktoré boli pred sto rokmi, tak tie terajšie sú pre imunitný systém agresívnejšie. Je za tým tiež zmena životného štýlu. Keď si porovnáme spôsob života, ktorí žili naši predkovia pred sto rokmi, tak je dramatický iný. Trávime veľa času v interiéroch, predtým sme boli viac spätí s prírodou, tým pádom meníme spektrum alergénov, s ktorými sa stretávame. Deti sú viac v kolektíve, predtým nebolo bežné, aby trojročné dieťa bolo odlúčené od matky, čo nie je pre jeho imunitný systém prirodzené.
Môže byť za tým aj prehnaná hygiena?
Hygienická teória tomu nasvedčuje. Pri porovnávaní detí, ktoré žijú na dedinách medzi zvieratami a deťmi a tými v meste, sa zistilo, že prirodzené endotoxíny od zvierat boli určitou ochranou pre imunitný systém. Deti sme tiež začali príliš umývať, kúpať a pridávať im do vody rôzne olejčeky, čo tiež nebolo pre ľudstvo v minulosti typické. Pre dieťa je v určitom veku dôležité, aby sa stretlo s určitou škálou bakteriálnych infekcií. Začala sa antibiotická liečba a vakcinácia, čo je určite pokrokom v znižovaní úmrtnosti, ale na druhej strane sa tým mení spektrum ochorení, s ktorými sa v dnešnej dobe deti stretávajú.
Je dôležitý napríklad aj psychický stav človeka?
Žijeme v rýchlom stresovom období, ktoré sa spolupodpisuje pod nárast civilizačných ochorení vrátane alergií a porúch imunitného systému. Byť v psychickej pohode a trochu spomaliť, venovať priestor primeranej fyzickej aktivite, kvalitnej vyváženej strave, dostatočnému spánku, to je dôležité.
Dá sa nejako imunitný systém naučiť, aby sa alergiám ubránil?
Zatiaľ celkom nevieme zastaviť globálny nárast alergií. V spolupráci s lekárom je však možné u konkrétneho pacienta zvládať prejavy alergií, znižovať šance na nepriaznivý atopický pochod, brániť tvorbe mnohopočetných senzibilizácií, či prechodov alergií do ťažkých foriem, skvalitňovať kvalitu života alergika. Okrem režimových opatrení, liekov na alergiu, teda celková a lokálna liečba, máme k dispozícii aj takzvanú alergénovú imunoterapiu. A práve ten druh liečby dokázaný mnohými štúdiami vie zvrátiť rozvoj alergického ochorenia.
Môže alergikovi k peľovej alergii pribudnúť aj iný druh, napríklad potravinová?
Áno, je to možné, ale väčšinou je to naopak. Časť detí má typicky v dojčeneckom veku potravinové alergie napríklad na mlieko, bielok, pšeničnú múku. Veľká časť batoliat ju potom stratí a v predškolskom veku dostanú inhalačnú peľovú alergiu, či inhalačné alergie na roztoče, plesne alebo zvieratá. Voláme to takzvaný alergický pochod. Vo vyššom veku sú klasické potravinové alergie menej časté, skôr sa stretávame so skríženými alergiami na potraviny v rámci iných inhalačných alergií.
Ako rozoznáme infekčnú nádchu od alergickej nádchy?
Sú si veľmi podobné. Klasická infekčná nádcha je často sprevádzaná teplotami, žltosfarbeným hlienom. Ale tieto nádchy môžu byť tiež bez teploty. Preto často lekári posielajú pacientov do alergologických ambulancií. Alergická nádcha prebieha typicky bez teploty, často je tam prítomné svrbenie očí, nosa, je hlavne viazaná na sezónnosť. Pridružuje sa opuch nosovej sliznice, ktorý nos zablokuje , takmer znemožní dýchanie. Vtedy sa často objavuje aj strata čuchu. Objavuje sa svrbenie až pálenie v hrdle, strata chuti, zápal prínosových dutín. Toto ochorenie môže prerásť do alergického zápalu očných spojiviek, prieduškovej astmy, alebo kožných prejavov ako ekzém, žihľavka.
Veľa pacientov si pod alergiou predstavujú príznaky zo strany očí a nosa, či kašeľ. Prejavmi alergie môžu byť aj zdanlivo nesúvisiace, napríklad tráviace ťažkosti?
Prejavy alergie majú mnoho tvárí. Hoci typicky sa alergia prejavuje na koži (výsev, ekzém), dýchacích cestách (nádcha, kašeľ), na očiach (svrbenie, opuch), alergia môže postihovať rôzne orgánové systémy. Mali sme napríklad pacienta, ktorý chodil po neurologických vyšetreniach kvôli úpornej bolesti hlavy a nakoniec sme diagnostikovali, že je to prejav alergie.
Od koľkých rokov začínajú alergie u detí?
Alergie sa môžu prejavovať v akomkoľvek veku, od narodenia až po sénium. Máme detských pacientov, ktorí majú pri návšteve alergologickej ambulancie len niekoľko týždňov. Typicky v dojčeneckom veku k nám chodia päť až šesťmesačné deti s prejavmi hlavne potravinových alergíí. Ďalší veľký nárast detských pacientov je vo veku troch až štyroch rokov, keď sa naplno rozvija inhalačná alergia. No a potom kraľuje alergia naprieč celým detským obdobím a obdobím dospievania.
Ako sa najčastejšie prejavujú alergie u detí?
Prvé prejavy alergie sú najčastejšie na koži, čiže ekzémy, ale vyskytuje sa aj gastroenteritída, čiže zápal črevá, žalúdka, hnačky, vracanie, najmä pri prudkej alergickej reakcii. Môže byť zasiahnutý aj nervový systém, deti sú nepokojné, plačlivé. To je typický obraz v dojčenskom veku. Po polroku sú aj dýchacie prejavy, hvízdajúce bronchitídy, prejavuje sa to aj v nose, očiach. Je tam aj postihnutie kože a tráviaceho traktu. Typické na prelome druhého, tretieho roka sú inhalačné alergie, ako alergická nádcha. Máme pacientov, ktorým sa potravinová alergia rozbehne v dojčenskom veku, trvá celý život a môžu sa v dospelosti rozšíriť na ekzém.
Niektoré dojčatá sú alergické aj na materské mlieko. Ako je to možné?
Je to skôr zriedkavé, ale môžeme sa s tým stretnúť. Výskyt alergénov v materskom mlieku je daný tým, čo konzumuje matka. Za mnohých okolností je pestrosť stravy matky a rôznorodosť potravinových antigénov v mlieku priaznivý jav, pretože sa zistilo, že tráviaci trakt dieťaťa musí prísť pomerne skoro do kontaktu s mnohými zložkami stravy. U časti detí, ktoré majú genetickú predispozíciu na alergiu, je možným spúšťačom práve materské mlieko. Niekedy dieťa, ktoré má ťažký ekzém a u matky nevieme ovplyvniť stravu, odporučíme prestať dojčiť po štvrtom mesiaci života. Je to však veľmi individuálne, chcem zdôrazniť, že materské mlieko je nenahraditeľné, ale sú výnimky, keď dieťa profituje z toho, že ho neprijíma.
Môžu byť aj najmenšie deti astmatici?
Áno. Máme veľa detských astmatikov a to už v útlom detskom veku. Diagnostika detskej astmy je náročná a patrí do rúk alergiológov, ktorí musia odlíšiť astmu od iných ochorení imitujúcich toto ochorenie, ako sú infekcia, reflux, poruchy imunity.
Aké je dôležité prostredie, v ktorom dieťa žije? Môže alergiu nejako naštartovať?
Vo všeobecnosti nám neprospieva, že trávime veľa času v interiéroch, obklopení chémiou, že sme akoby stratili kontakt s prírodou. Mimo tohto všeobecného javu, ale máme aj nezdravé budovy, kde je výskyt plesní alebo zvýšené množstvo prachu roztočov. Okrem prostredia, v ktorom sa dieťa nachádza, ale nesmieme zabúdať aj na genetickú predispozíciu na alergie, na spektrum infektov s ktorým sa detský organizmus stretne, na iné faktory prostredia a životného štýlu.
A čo potravinové alergie? Môže ich rodič u dieťaťa nejako spustiť?
Môže, v minulých rokoch sa myslelo, že keď oddialime kontakt dieťaťa s určitými potravinami, zvýšime jeho šancu nebyť alergikom. Nepotvrdilo sa to. V súčasnosti sa pracuje s teóriou imunotolerančného okna, že je naopak veľmi žiaduce, keď sa dojča v určitom období stretne so širokým spektrom potravín. Výskum v tejto oblasti pokračuje a jednoznačné odporúčania ešte stále nie sú jednoznačne stanovené. Tu však ide o deti, ktoré ešte nemajú rozvinutú potravinovú alergiu. Keď už totiž nejakú majú, musia sa alergénu na určitý čas vyhnúť. Manažovať to ale musí odborník, aby sa nestalo, že kontraproduktívne má dieťa zbytočne diétu, ktorá môže paradoxne do budúcnosti jeho prognózu zhoršiť. Krátkodobé eliminačné, teda vylučujúce diéty musia byť prerušované expozičnými testami a veľmi citlivým manažmentom zavádzania potravín. Len malá časť pacientov vyžaduje celoživotné vyhýbanie sa konkrétnym potravinám.
Môže sa alergia zmierniť aj bez lekárskej pomoci?
Určite áno, telo má určité schopnosti samoliečiteľstva, ale na druhej strane je neliečenie ochorení hazardom. Videl som mnohých pacientov so zanedbanými alergiami, ktore prerástli do nezvratných zmien, ako ťažká astma. Neliečenie môže viesť k polysenzibilizáciam, progresiám ochorenia, imunitným zápalovým zmenám organizmu. Na strane druhej nie je dobré podľahnúť prílišnému samopozorovaniu a hyperprotekcionizmu. Lekár a pacient maju tvoriť partnerský tím, ktorý manažuje ochorenia tak, aby bola u pacienta dobrá kvalita zivota, aby ochrenie príliš nezasahovalo do života pacienta.
Ako sme na tom v súčasnosti s liečbou alergií? Sú nejaké novinky v tejto oblasti?
Pokrok v medicíne určite je. Len pre ilustráciu, ak si porovnáme pacientov, ktorí sa liečili pred rokmi a mali ťažké prípady prieduškovej astmy , boli sme častokrát pri ich liečbe bezradní a títo pacienti vyžadovali častokrát hospitalizácie a infúzne liečby s podávaním silných protizápalových liekov. Veľmi sa zlepšila diagnostika, v súčasnosti vieme napríklad komponentovou diagnostikou zistiť na ktorú zložkou komplexného alergénu je pacient alergický, rozvíja sa personalizovaná medicína, vieme lepšie pochopiť príčinu ťažkosti pacienta, odhadnúť prognózu ochorenia a zacieliť liečbu.
V čom robia alergici najväčšie chyby?
Je dôležité vedieť, že máme alergiu, poznať svoj alergén a vedieť sa pred ním eventuálne skryť, ovládať režimové a liečebné možnosti. Každý typ alergie má svoje opatrenia, ktoré si preberiete s alergiológom. Napríklad pri peľovej alergii obmedziť pobyt vonku, keď je teplé, vetristé počasie, využiť na prechádzky obdobie po daždi, keď je menšia koncentrácia peľu, nosiť slnečné okuliare, pokrývku hlavy, po návrate z prírody sa osprchovať. Alergici by ďalej počas noci nemali mať otvorené okná a, naopak, mali by používať protipeľové sieťky. Takisto určite odporúčame preplachovať si nos slanou vodou, veľmi dobré je zamerať sa na dychovú gymnastiku. Snažte sa znížiť stres, primerane sa otužujte, športujte, nezabúdajte na dostatočný spánok a vhodnú stravu
Kedy je počas dňa napríklad najlepšie vetrať pri dokázanej peľovej alergii ?
Počas noci by nemali byť otvorené okná, treba používať protipeľové sieťky. Naučiť sa, kedy má váš alergén najvyššiu koncentráciu, a podľa toho vetrajte, krátko a intenzívne. Peľ drevín je na vidieku uvoľňovaný do vzduchu väčšinou skoro ráno, iné to je vo veľkých mestách, vrchol peľov sa presúva do poobedňajších hodín.
A čo čističky vzduchu?
Ak sú kvalitné, s vymeniteľnými hepa filtrami sú dobrou pomôckou na zlepšenie kvality ovzdušia ochranou najmä v spálni, musia byť certifikované a ich filter by sa mal pravidelne meniť, aby sa tam nemnožili roztoče či plesne.
Okrem farmakologickej liečby by mali alergici riešiť aj nejaké rehabilitácie či kúpeľné pobyty?
Kúpeľná liečba alergickej nádchy, astmy do 18 rokov je hradená poisťovňou, u dospelých pacientov je rovnako plne hradený pobyt u skupiny pacientov s prieduškovou astmou, a čiastočne hradený pobyt u iných skupín alergikov. Vhodný je aj pobyt pri mori, prípadne na horách, keď je tam nízka koncentrácia daného alergénu. Naše centrum vyše desať rokov organizovalo pobyty pri mori, ale covid nám to trochu zbrzdil. V júni ideme organizovať s pacientmi s refluxom a astmou workshop, kde sa budú učiť dychové techniky pre rôzne vekové skupiny, chceme ich primäť k športu a starostlivosti o dýchacie cesty. Tým len chcem zdôrazniť, že liečba pacientov musí byť komplexná a nemá zahŕňať len medikamentózne postupy.
Ak človek po liečbe dlhodobo nevykazuje žiadne známky alergie, je možné, že ju raz úplne vysadí a už ju viac nebude potrebovať?
Áno, máme pomerne veľa pacientov, ktorým sa po alergénovej imunoterapii klinický stav natoľko zlepší, že sezónne nepotrebujú lieky, alebo si vystačia len s režimovými opatreniami. Samozrejme, monitorujeme, aby sa u nich nerozbehlo nekontrolované alergické ochorenie, ale máme pacientov aj bez liečby, kde kontrolujeme ich klinický stav v čase, lebo nikdy nevieme, kedy príde nejaký spúšťač, napríklad stresové obdobie či viróza, ktorý alergiu opäť spustí.
Ako by ste hodnotili túto peľovú sezónu?
Drevinová sezóna bola tento rok náročná. Mali sme veľa hlavne brezových alergikov s ťažším priebehom sezóny. Pripísalo sa na tom počasie a vysoké koncentrácie peľu, najmä briez a liesok. Určitý spolufaktor náporu na naše ambulancie boli aj psychologické faktory, keď akoby po covide stúpal záujem ľudí o návštevu ambulancií, narástlo napätie medzi ľuďmi aj v súvislosti s vojnou na Ukrajine a polarizáciou spoločnosti. Nepriaznivé psychické rozpoloženie zhoršuje zdravotný stav ľudí vrátane alergií a porúch imunity.
Zaznamenali ste, že by sa ľuďom po covide zhoršila nejaká alergia?
Máme mnohých pacientov, ktorí prekonali covid a niektorí viackrát s rôznym priebehom a rôznou závažnosťou. Až čas a výskum ukáže, nakoľko táto infekcia ovplyvnila prognózu rôznych ochorení vrátane alergie a aké budú dlhodobé následky tejto pandémie na zdravotný stav ľudstva. Teraz skôr vidíme preplnené naše ambulancie vďaka ťažkej peľovej sezóne a nahromadili sa aj pacienti s takzvaným postcovidovým syndrómom, citeľne sa zvýšil počet pacientov s únavovými stavmi, s poruchami spánku, so zhoršenou psychikou.
