Dovolenky    Ordinujeme   Karta výhod   Online objednanie
051/758 15 44

Imunitný systém

Imunitný systém
23. februára 2017 Dr. Martin Lešťan

Čím viac prenikáme do tajov a zákutí zákonitostí fungovania imunitného systému, tým viac sme fascinovaní a očarení jeho zložitosťou, komplexnosťou. Vieme o ňom veľa, ale stále zďaleka nie všetko. Ak pracuje nedostatočne sme vystavení mnohými často veľmi závažnými ochoreniami, ak pracuje nadmerne tiež to nie je dobre – hrozia nám napríklad autoimunitné ochorenia. Lekárom, ktorý sa ochoreniami imunitného systému zaoberá je klinický imunológ.

Poruchy imunity - článok Dr. Lešťana

Poruchy imunity u detí

 

Jeden týždeň v škôlke, tri týždne doma… Tento kolobeh je pre mnohé detičky, najmä po nástupe do kolektívu, typický. Ich imunita dostáva zabrať, nehovoriac o tom, že aj sily a možnosti pracujúcich rodičov.

Časté infekcie dýchacích ciest, dlhé priebehy ochorení, nálezy  nezvyčajných patogénov… Aj to sú dôvody, pre ktoré sú niektoré deti odosielané pediatrami do ambulancie klinickej imunológie a alergiológie. Kedy je možné u dieťaťa predpokladať poruchy imunity, nám priblíži MUDr. Martin Lešťan z Alergo-imunologického centra v Prešove (www.alergoimun.sk). „Základnou funkciou imunitného systému (IS) je obrana  organizmu najmä proti cudzorodým látkam, infekcii. Tento systém je prepojený s nervovým a endokrinným a plní funkciu informačnú a riadiacu. Vystupuje akoby v úlohe polície, vojska, ale i technických a informačných  služieb.  Neustále odlišuje, čo je pre organizmus prospešné a škodlivé  účinne odstraňuje. Jeho dôležitou  vlastnosťou je  schopnosť „učiť sa“ a adaptovať sa novým podmienkam.“

 

Aká matka, taká (chorá) Katka?

Dôležitú úlohu  pri formovaní obranyschopnosti má genetika. Dr. Lešťan preto radí rodičom, ak sami boli v detstve „chorľavejší“, aby už na začiatku opakovaných symptómov u detí zbytočne nečakali a vyhľadali imunológa.

Imunitný systém je tiež úzko prepojený s nervovým. „Veľmi ho ovplyvňuje myslenie a stres. Nie všetky trojročné deti sú rovnako pripravené na vstup do kolektívu nielen z hľadiska vývoja imunity, ale aj  z emočnej  a psychickej stránky,“ upozorňuje Dr. Lešťan a pokračuje: „Dlhodobý stres, pocit úzkosti pri opustení matky vplývajú neraz u dieťaťa aj oslabením jeho obranyschopnosti. Svoje zohráva aj výživa, životný štýl, očkovanie, pridružené ochorenia. Rozhodnutie dať dieťa do škôlky by preto nemalo byť iba na základe jeho veku.“

 

Funkcie imunitného systému

Jeho základnou zložkou  sú bunky, ktoré vykonávajú imunitné funkcie. Niektoré z nich cirkulujú, iné  sú v orgánoch a tkanivách. Aké mechanizmy fungujú v rámci celého systému, popisuje alergiológ: „Medzi  centrálne   orgány  IS   patria  týmus (detská žľaza) a kostná dreň. Periférne orgány sú slezina, lymfatické uzliny, mandle a lymfatické tkanivo v dýchacom a tráviacom ústrojenstve. Celý proces je veľmi zaujímavý – bunky IS u dieťatka sa  vyvíjajú už v tele matky. Základnými školami  pre  ne  sú týmus  a kostná dreň.  V týmuse  sa z niektorých buniek stane akýsi koordinátor, z iných  zabijak. V kostnej dreni  sa  zasa  biele krvinky špecializujú  na tvorbu protilátok, ktoré zabezpečujú obranu  proti  patogénom (tzv. humorálna  imunitná reakcia). Naopak,  bunková  imunitná reakcia chráni bunky proti  patogénom (vírusy, plesne…), ale   vie   bojovať   aj   proti   nádorovo zmeneným bunkám.“

 

Detský vek z hľadiska  IS

Novorodenci, dojčatá, batoľatá

„Imunitný systém  novorodenca je plne vybavený,“ hovorí Dr. Lešťan, avšak podotýka, že   plná  výbava  ≠ plná  funkčnosť.  „Tento imunitný systém je nezrelý, nemá  ešte  vybudovanú tzv. špecifickú pamäť. Novorodenci  sú preto ohrození  určitými patogénmi,  voči ktorým sa   nedokážu  dostatočne brániť. Príroda  to ale vyriešila geniálne. Matka  dáva dieťatku cenný dar – vlastné protilátky, ktoré ho budú chrániť počas prvého polroka života. Ďalšou imunologickou bombou je materské mlieko, ktoré  obsahuje  kokteil  imunologicky aktívnych buniek, ale  aj  humorálnych  zložiek.“

U dojčiat a batoliat  sa odlišuje  obdobie  prvých 5 – 6  mesiacov,  keď  ešte pôsobia protilátky od matky a druhý polrok, v ktorom  postupne dozrievajú jednotlivé zložky imunity. „Tento proces  je pozvoľný, niektoré súčasti dozrejú až v puberte.  Dieťa určite nie je  zmenšený dospelý, je  to dynamicky sa  vyvíjajúci organizmus, a platí  to  aj pre jeho imunitu. Dojča  „nevie   odpovedať“  primerane na určité podnety  (niektoré druhy baktérii  ap.),  a  preto  nepatrí do kolektívu, imunitný systém nie je  ešte pripravený  na nápor  infektov,“ podotýka alergiológ.

 

Predškoláci

Už majú imunitnú odpoveď dokonalejšiu. V porovnaní s dospelými im ale chýba tzv. imunologická pamäť. „Ich IS sa  ešte nestretol s mnohými patogénmi. Netreba sa preto u škôlkarov báť prechodných nachladení. Ich imunita sa musí vycvičiť. Avšak veľkou chybou je, ak dieťa nemá po vážnejšej chorobe čas na zotavenie. Nedoliečené, predčasne znovu poslané medzi svojich  rovesníkov, je adeptom na vznik tzv. sekundárnej poruchy imunity. Rovnako je chybou posielať do škôlky infekčne choré dieťa. Neprospieva mu to a je to  nemorálne voči iným deťom.“

Školáci

Ich bunková imunita a veľká časť humorálnej imunity pracuje  už efektívne, hoci stále dochádza k zvyšovaniu hladín určitých protilátok (IgG,  IgA). „Školák, ktorý navštevoval škôlku,  má  už aj slušnú imunologickú pamäť. IS týchto detí  však ovplyvňujú aj alergie, infekcie… Významná je  aj puberta, kedy sa  u časti detí stretávame s dysbalanciou IS.“

Adolescenti

Ich IS by mal byť na  vrchole  svojej funkčnosti. Týmus – detská žľaza zaniká. V dospelosti začína IS pozvoľna strácať na svojej výkonnosti.

Poruchy imunity

Keď IS nepracuje, ako má, bude za tým porucha… Rozoznávame  ich primárne  a vrodené. „Celkovo je ich asi 100 typov, pričom až 70 % sú tzv. humorálne deficity, ktoré sa klinicky prejavujú  už vo veku okolo 6. mesiaca života,“ hovorí Dr. Lešťaň a pokračuje: „Prejavujú sa ako zápaly stredného ucha, pľúc, priedušiek. Asi 30 % pripadá na bunkové a iné poruchy imunity.  A hoci je táto  skupina  menšia, je závažnejšia.“

Varovné signály

Pri alergiologickom vyšetrení hrá dôležitú úlohu anamnéza. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a informácie, ktoré lekárovi poskytne, sú často kľúčové. Aké sú teda varovné príznaky,   svedčiace pre možnú  primárnu imunodeficienciu?

·        dieťa s viac ako 8  zápalmi stredného ucha alebo s viac ako 5  zápalmi prínosových dutín/rok

·        2 zápaly  pľúc/rok

·        viac ako 2 infekčné bronchitídy/rok

·        viac ako 2 hlboké tkanivové infekcie alebo kožné abscesy/ rok

·        dlhodobá liečba antibiotikami

·        sepsa, meningitída

·        atypické infekcie

·        pretrvávajúce hnačky, malbasorbcie, zaostávanie rastu

·        chronické infekcie

·        výskyt primárnej IDS v rodine                 XXXXkoniec rastra

 

„Iné“ príčiny

Avšak prax dokazuje, že za poruchami imunity u detí často stoja iné príčiny, kvôli ktorým dochádza k prechodnému či trvalému postihnutiu imunitných funkcií. „Ide o tzv. sekundárnu imunodeficienciu, ktorá vzniká z rozmanitých príčin, napr. ako dôsledok vrodených a metabolických ochorení, infekcií, krvných a onkologických ochorení, úrazov, badateľný je aj vplyv užívanie liekov a chemikálii,  ale  i stres,“ vymenúva Dr. Lešťan.

 

Diagnostika a liečba

V rámci vyšetrení zisťuje imunológ u pacienta stupeň poškodenia IS. Po nájdení príčiny navrhne vhodnú terapiu. „Neodporúčam rodičom púšťať sa do samoliečiteľstva  a vyhýbať sa zázračným preparátom „na všetko“. Môže to oddialiť diagnostiku závažnej  choroby, ktorá je možno v pozadí stavu. Pri  správne  určenej  diagnóze  je k dispozícii široká  škála imunomodulačných liekov. Niektoré obranyschopnosť stimulujú, posilňujú, iné brzdia nevhodné reakcie. Pri určitých typoch ochorení siaha imunológ k antivirotikám, pri iných po biologických preparátoch, bakteriálnych lyzátoch atď. Využívajú sa aj prípravky z rastlinných a živočíšnych enzýmov, betaglukány, echinecea, morské riasy, probiotiká, prebiotiká, ženšen  a iné. Liečba  je však vždy šitá na mieru  pacienta.“

Kedy  je vhodné siahať  po voľnopredajných preparátoch na podporu imunity?

Pri vážnych prejavoch  poškodenej obranyschopnosti NIE, ale ako prevencia pri očakávaných záťažových situáciách  ÁNO, ako napr.:

*  počas zvýšeného výskytu vírusových ochorení,

* pred operáciou,

* v skúškovom období, alebo počas  zvýšeného stresu,

* u športovcov pri nadmernej  fyzickej záťaži,

* po prekonaní   ťažších  infekcií, najmä vírusových.

Prevencia má význam

Alergiológ Dr. Lešťan odporúča svojim malým pacientom a ich rodičom, aby na imunitu mysleli celoročne a vhodne ju podporovali. „V období viróz radím napr. zvýšiť príjem čerstvej zeleniny a ovocia. Osvedčené sú čerstvé zeleninové šťavy, vhodná je aj kvalitná pitná voda, a to nielen počas horúcich dní. Z potravinových doplnkov je účinné užívanie zinku  a selénu, C vitamínu.“

A aby to nebolo len o tom, že pán doktor „vodu káže a víno pije“J, prekvapili sme ho na záver otázkou, čo on robí pre svoju imunitu: „V čase viróz mám rád zázvor s medom a citrónom, ale siaham aj po osvedčenom lieku našich predkov – po cesnaku, no deťom skôr odporúčam kvalitné cesnakové bezzápachové tobolky. Moji pacienti vedia, že patrím k zástancom preplachovania nosa, inhalácií, úpravy stravy, saunovania. Ale aj „pestovania“ pohody, pretože som presvedčený o tom, že pohoda a láska pomáhajú naštartovať imunitu niekedy lepšie ako drahý výživový doplnok.“

–         Štatisticky trpí nejakou alergiou každý 3. človek.

–         Pri vážnych prejavoch poškodenej obranyschopnosti sa neodporúča u detí ani dospelých užívať voľnopredajné doplnky na podporu imunity. Je potrebné podstúpiť vyšetrenia a užívať lieky, ktoré naordinuje lekár.

Prečo chorľaviem - článok Dr. Belvončíkovej

Zrazu chorľaviem. Prečo?

(21.07.2016; Hospodárske noviny; mut. , FITMAGAZÍN , s. 4,5,6,7; Barbora Hlavatá)
Idete z choroby do choroby a neviete prečo? Možno ste začali užívať nové lieky, ktoré vám síce pomáhajú, no na druhej strane oslabujú odolnosť. Ktoré sú to a čo robiť, aby vám príliš neubližovali? Prezradí MUDr. Slávka Belvončíková z Alergoimunologického centra v Prešove.
Antibiotiká
Sú nenahraditeľné, ale majú aj isté mínusy. „Antibiotiká sú lieky, ktoré ničia baktérie. Nielen zlé, ale i užitočné, ktoré žijú s naším organizmom v symbióze, napríklad v tráviacom trakte či v pošve ženy,“ prezrádza imunologička MUDr. Slávka Belvončíková. „Dobré mikroorganizmy sú súčasťou prirodzeného mikroprostredia v hrubom čreve. Ide o jeden- až dvojkilogramovú masu, ktorá zodpovedá za takmer päťdesiat percent obranyschopnosti. Ak ju antibiotiká narušia, dôsledkom je porucha črevnej mikroflóry a následné oslabenie imunitného systému,“ upozorňuje lekárka. Tieto užitočné probiotické baktérie plnia aj inú nesmierne dôležitú úlohu. Podieľajú sa na vylučovaní väčšiny ťažkých kovov z tela. „Ak antibiotiká zredukujú počet týchto prospešných baktérií, tieto kovy sa môžu v tele hromadiť, a to neraz vyústi až do zhoršenej odolnosti,“ dopĺňa lekárka. Terapia antibiotikami môže mať aj iné dôsledky. Hnačky, zápchu, vracanie, alergie… „Tieto lieky oslabujú črevnú stenu, čo naruší jej priepustnosť. Do krvi preto prenikajú časti potravín, alergénov aj baktérií. Môže to spustiť tvorbu protilátok, ale aj množstvo ďalších ťažkostí, ako sú nadmerná únava, kožné prejavy alebo pocit diskomfortu po jedle. Navyše v čreve sa po navodení nerovnováhy premnožujú rôzne typy plesní a parazitov,“ prezrádza odborníčka. Čo teda robiť, aby antibiotiká v tele nenapáchali priveľa škôd? Antibiotiká je ideálne užívať s probiotikami. No dajte si ich aspoň dve hodiny pred alebo po antibiotiku. V užívaní probiotík pokračujte ešte aspoň dva týždne. „V poslednom čase sa preferuje kombinácia probiotík s prebiotikami. Sú to nestráviteľné časti rastlinnej potravy, ktoré stimulujú rast a aktivitu prospešných baktérií v hrubom čreve. Tie potom osídľujú oblasti poškodené antibiotikami,“ ozrejmuje odborn&ia cute;čka. Rast prospešných baktérií podporujú aj vitamíny skupiny B. Počas užívania antibiotík je vhodný aj vyšší prísun čerstvých zeleninových, ovocných štiav a vlákniny. Pozor! Imunita sa nedostane do pôvodnej formy hneď, ako doužívate antibiotiká. Trvá jej to určitý čas, kým sa zregeneruje. Rýchlosť závisí aj od závažnosti ochorenia a od typu nasadených liekov. „Imunite viac ubližujú širokospektrálne antibiotiká,“ upozorňuje MUDr. Belvončíková.
Analgetiká
V súčasnosti ich nosí pri sebe hádam každý a len čo nás rozbolí hlava, liek proti bolesti ihneď prehltneme. Vie sa, že dajú zabrať tráviacej sústave, no čo narobia s imunitou? „Nedá sa jednoznačne povedať, že analgetiká oslabujú obranyschopnosť,“ hovorí MUDr. Belvončíková. „Analgetiká majú na svedomí skôr žalúdočno-črevné ťažkosti. Patrí sem nepríjemný pocit v žalúdku, pálenie záhy, kŕče v bruchu či strata chuti do jedenia. Tiež vznik žalúdočného alebo dvanástnikového vredu, v raritných prípadoch až žalúdočno-črevné krv&a acute;canie, ktoré môže mať smrteľný koniec,“ upozorňuje lekárka. Ak užívate nesteroidné protizápalové lieky, ku ktorým patrí napríklad známa ružová tabletka alebo aj bežný liek na horúčku, môže vás prekvapiť nevoľnosť, vracanie, hnačky, plynatosť, zápcha, porucha trávenia, ale i bolesť brucha, zápal sliznice ústnej dutiny či opätovné prepuknutie Crohnovej choroby. „V súvislosti s liečbou nesteroidnými protizápalovými liekmi boli hlásené aj opuchy, vysoký krvný tlak a srdcové zlyhanie. Tieto lieky mierne zvyšujú aj riziko vzniku infarktu myokardu alebo mozgovej porážky,“ prezrádza lekárka. Medzi zriedkavé nežiaduce účinky patria bolesť hlavy, závraty, ospalosť, dezorientácia, únava a tiež poruchy obličiek a pečene. „Vyprovokovať môžu aj krvácavé stavy. Tieto lieky by preto nemali užívať ľudia, ktorí užívajú lieky na zriedenie krvi,“ varuje odborníčka. Čo robiť preto, aby nám analgetiká tak veľmi neubližovali? V prvom rade si dobre zvážte, či musíte hneď siahnuť po analgetiku. Ak vás rozbolí hlava, skúste relaxačné cvičenie. Zdrojom bolesti hlavy totiž môže byť problém sídliaci v pohybovom aparáte. Okrem toho sa poriadne napite, hlava vás môže rozbolieť, aj keď ste dehydrovaní. „Odporúčam konzumovať i menej povzbudzujúcich nápojov, priveľa kofeínu či energy drinkov tiež môže vyprovokovať problémy. A ak nič nepomohlo, myslite na to, že nesteroidné antiflogistiká je lepšie užiť až po jedl e. Nikdy nie nalačno,“ upozorňuje lekárka.
Antidepresíva
Nemálo ľudí dnes užíva lieky na depresiu a úzkosť. Pomáhajú psychike, no ako pôsobia na imunitu? „Užívanie antidepresív môže mať za následok zníženie množstva bielych krviniek. Ak ich nemáte dostatok, môžu chýbať pri obrane pred infekciami,“ ozrejmuje imunologička. Ďalším negatívom je, že vplyvom týchto liekov mô� �u ľudia priberať. Kvôli samotnej podstate choroby sa mnoho chorých navyše menej hýbe, neotužujú sa, a to všetko môže viesť k oslabeniu obranyschopnosti. Prebiehajú tiež pozorovania, že pri depresii sa aktivujú zápalové molekuly IL 6, TNF gama, čo znamená, že človek trpiaci depresiou má v tele prítomný akoby mierny chronický zápal. Našťastie antidepresíva, hoci nie všetky, obsahujú látky, ktoré znižujú aktivitu týchto zápalových molekúl,“ vysvetľuje lekárka. Čo teda majú robiť ľudia trpiaci depresiami, aby im nielen samotná choroba, ale aj lieky neoslabovali imunitu? „Odporúčam zvýšiť pohybovú aktivitu a príjem racionálnej stravy s nižším glykemickým indexom, aby ste znížili prípadnú nadváhu,“ radí lekárka a dopĺňa, že vhodné je aj otužovanie a snaha držať sa v čo najlepšej psychickej pohode. „Vhodné je navštevovať kultúrne podujatia a stretávať sa s ľuďmi. Keďže ide o dlhodobo chorých, prospelo by im zapojiť sa do organizácií združujúcich členov s rovnakou diagnózou,“ hovorí MUDr. Belvončíková.
Imunosupresíva
Mnoho ľudí je núten&yac ute;ch brať imunosupresíva, lieky, ktoré potláčajú imunitu. Môžu byť preto častejšie chorí? „Áno. Naozaj ide o lieky, ktoré tlmia funkciu imunitného systému. Z tohto dôvodu sa používajú pri liečbe veľkej skupiny autoimunitných ochorení, napríklad autoimunitnej tyreoiditídy – zápalového ochorenia štítnej žľazy, tiež gastroenterologických diagnóz, ako je Crohnova choroba, rôznych pečeňových ochorení, reumatoidnej artritídy či ťažkých foriem psoriázy. Pri nich sa organizmus správa autoagresívne, čiže vytvára si protilátky proti vlastným orgánom alebo štruktúram. A práve imunosupresíva potláčajú tento autoimunitný zápal, ochorenia sa preto stabilizujú a redukujú sa aj ich klinické prejavy,“ ozrejmuje lekárka. Tieto lieky na jednej strane pomáhajú a na druhej strane majú svoje nežiaduce účinky. Ich užívanie môže sprevádzať vyšší výskyt infekcií. Či už vírusových, kvasinkových, alebo bakteriálnych. Môžu tiež narúšať schopnosť likvidovať nádorové bunky. Niektoré z týchto liekov zapríčiňujú tráviace ťažkosti a oslabujú krvotvorbu. Čo robiť, aby človek užívajúci tieto lieky nešiel z choroby do choroby? Potrebná je pestrá a vyvážená čerstvá strava, ktorá má mierne protizápalové účinky. Užívajte probiotiká, vitamíny, najlepšie v prírodnej forme. Nemenej dôležité je obliekať sa starostlivo a primerane počasiu. „Je dobré mať zmapovanú epidemiologickú situáciu, čo znamená odpustiť si napríklad návštevu kina v chrípkovom období,“ odporúča lekárka.
Kortikoidy
Toľko obávaná téma. Mnohí sa ich príliš boja. Naozaj tak ubližujú? Kortikoidy sú lieky s protizápalovým, protialergickým a protišokovým účinkom, ktor&eac ute; sa používajú na liečbu obrovskej škály problémov. Od ekzémov cez anafylaktický šok až po rôzne zápalové ochorenia. Môžu veľmi rýchlo pomôcť, no majú celý rad nežiaducich účinkov. „Denne sa stretávam s otázkami na túto formu terapie. Pracujem totiž s inhalačnými kortikoidmi, ktoré sa používajú na liečbu astmy. Pacienti majú strach z ich užívania, čo sa označuje ako kortikofóbia. Je to neprimeraná obava z týchto liekov, čo neraz vedie až k odmietaniu tejto liečby. Práve to však môže pacientovi väčšmi ublížiť,“ upozorňuje lekárka, ktorá za hlavnú príčinu tohto fenoménu považuje slabú informovanosť. „Je nevyhnutné primeraným spôsobom pacientovi vysvetli ť podstatu tejto liečby. Nežiaduce účinky kortikoidov sa totiž rozvíjajú hlavne pri dlhodobej liečbe trvajúcej niekoľko týždňov až rokov,“ objasňuje lekárka. K nežiaducim účinkom kortikoidov patrí menej pevná pokožka, pretože tieto lieky negatívne vplývajú na tvorbu kolagénu. Môžu zapríčiniť vznik žalúdočného alebo dvanástnikového vredu, najmä, ak sa kombinujú s nesteroidnými antireumatikami. Možný je prírastok hmotnosti, ktorý súvisí so zadržiavaním vody v tele. Oslabujú aj obranyschopnosť? „Áno, majú aj tento účinok, čo sa neraz prejaví zníženou odolnosťou proti infekciám, bakteriálnym, ale i vírusovým. Môžu tiež maskovať lokálne a celkové prejavy zápalu,“ pr ezrádza odborníčka a dopĺňa, že neželané účinky kortikoidov možno eliminovať, ak sa pacientovi nastaví najnižšia možná účinná dávka lieku. Lokálnej terapie kortikoidmi sa však báť nemusíte. Aplikácia mastí, krémov, sprejov či roztokov sa málokedy prejaví takto negatívne. Čo môžu urobiť samotní pacienti pre to, aby im lieky príliš neoslabovali imunitu? „Pri užívaní inhalačných kortikoidov odporúčam užívať vitamín D, ktorý okrem iného posilňuje sliznice ovplyvnené týmito liekmi. Potrebný je aj dostatočný prísun vápnika. Nemenej dôležité sú lokálne opatrenia, napríklad vypláchnuť si po aplikácii lieku ústnu dutinu čistou vodou alebo obča s aj slabým roztokom sódy bikarbóny. Veľmi vhodné je cmúľať lokálne pôsobiace probiotiká alebo užívať prírodné preparáty na posilnenie imunity, napríklad imunoglukány, ženšen, výťažky z cesnaku či echinacey,“ vymenúva MUDr. Belvončíková.
Triptány
Jana trpí migrénami už od šestnástich. Pred tromi rokmi sa jej záchvaty zrazu zhoršili a čo bolo ešte horšie, prestali jej zaberať klasické lieky proti bolesti. Neurologička preto mladej žene predpísala triptány. „Neviem si predstaviť, čo by som bez nich robila. Migrény ma totiž v poslednom čase trápia aj tri dni v kuse. Priznám sa však, že triptány beriem veľmi nerada. Bolí ma po nich žalúdok. No viem, že bez nich by som si už asi na tretí deň od bolesti trieskala hlavu o stenu. Postrehla som však, že posledné tri roky som často chorľavá. Myslím si, že za to môžu triptány, pretože nič iné sa v mojom živote nezmenilo,“ uzatvára Jana. Má pravdu? „Triptány vo všeobecnosti priamo neovplyvňujú fungovanie imunitného systému, avšak vieme, že imunita je úzko prepojená s hormonálnym a nervovým systémom. A tiež akýkoľvek stres, aj ten z migrény, vplýva na ňu negatívne,“ hovorí MUDr. Belvončíková. „V literatúre je opísaná iba jediná spojitosť triptánov s bunkami imunitného systému. Ide o vplyv na monocyty, bunky rozptýlené v krvi, ktoré sa podieľajú na imunitných procesoch. Ukázalo sa, že HIV pozitívni pacienti, ak užívali triptány, mali vyšší počet monocytov, čo určite nie je žiaduci jav,“ hovorí lekárka. Čo odporúčate ľuďom trpiacim migrénami, ktorí často siahajú po týchto liekoch? „V prvom rade je veľmi potrebné, aby boli vylúčené iné príčiny bolesti hlavy a diagnóza migrény bola riadne stanovená. Niekedy sa totiž za boľavou hlavou skrýva iný problém, napríklad chroni cký zápal prínosových dutín, zvýšený vnútroočný tlak alebo kolísavý krvný tlak. Veľmi často je príčinou potravinová intolerancia alebo enzýmová porucha. Migréna často sprevádza aj syndróm histamínovej intolerancie. Nezriedka sú bolesti hlavy následkom užívania iných liekov,“ dopĺňa lekárka a ľuďom s migrénou radí dostatok spánku a primeranú fyzickú aktivitu. „Deľte si svoje povinnosti tak, aby ste sa zbytočne nevyčerpávali, venujte sa relaxačným cvikom a dbajte na dostatočný pitný režim,“ uzatvára lekárka.

Imunitný systém - novorodec až dospelý jedinec

Základnou funkciou imunitného systému je obrana organizmu proti cudzorodým látkam. Je úzko prepojený s nervovým systémom. Z tohto dôvodu nie všetky trojročné deti sú rovnako pripravené na vstup do kolektívu. Stres, pocit úzkosti pri opustení matky a pridružené ochorenia sú faktory, ktoré vplývajú na imunitu dieťaťa. Rozhodnutie dať dieťa do škôlky by preto nemalo byť stanovené iba na základe veku.
imunitný systém Antihistaminiká Imunoterapia Kortikoidy Alergia Astma

Funkcie imunitného systému

Základnou funkciou imunitného systému je obrana organizmu proti cudzorodým látkam. Je prepojený s nervovýmendokrinným systémom a plní informačnú a riadiacu funkciu. Vystupuje v úlohe polície, vojska, ale i technických a informačných služieb – neustále odlišuje, čo je pre organizmus prospešné, škodlivé účinne odstraňuje.

Jeho dôležitou vlastnosťou je schopnosť „učiť sa a adaptovať sa novým podmienkam“. Dôležitou úlohou je nielen ochrana voči vonkajším škodlivinám, ale aj proti vnútorným vplyvom ako sú poškodené, či staré bunky. Dôležitá je aj tolerancia voči neškodným podnetom akými sú potraviny a vlastné bunky. Ak táto tolerancia chýba, telo začne bojovať samo proti sebe a vyvíja neprimerané reakcie voči neškodlivým vplyvom.

Štruktúra imunitného systému

Jeho základnou zložkou sú bunky, ktoré vykonávajú imunitné funkcie. Niektoré z nich cirkulujú, iné sa nachádzajú v orgánoch a tkanivách.

Medzi centrálne orgány IS patria:

  • týmus (detská žľaza)
  • kostná dreň.

Periférne orgány sú:

  • slezina
  • lymfatické uzliny
  • mandle
  • lymfatické tkanivo v dýchacom a tráviacom ústrojenstve.

Celý proces je veľmi zaujímavý – bunky IS sa u dieťaťka vyvíjajú už v tele matky. Základnými školami pre ne sú týmus a kostná dreň. V týmuse sa z niektorých buniek stane koordinátor, z iných tzv. zabijak. V kostnej dreni sa biele krvinky špecializujú na tvorbu protilátok, ktoré zabezpečujú obranu proti patogénom (tzv. humorálna imunitná reakcia). Naopak, bunková imunitná reakcia chráni bunky jednak proti patogénom (vírusy, plesne), ale vie bojovať aj proti nádorovo zmeneným bunkám.

Prirodzená a získaná imunita

Prirodzená imunita (nešpecifická, vrodená) predstavuje prvú líniu v obrane proti patogénom a iným škodlivinám. Je charakteristická rýchlou odpoveďou a riadi sa pravidlom: „všetko alebo nič“. Nemá imunologickú pamäť a prebieha stále rovnako. K prirodzenej imunite radíme tieto zložky:

  • fyzikálne a chemické bariéry (koža, sliznice, hlien, rôzne enzýmy)
  • bunky: neutrofily, makrofágy, NK bunky (prirodzené zabíjače), dendritické bunky
  • iné: komplement, cytokíny, chemokíny, antimikrobiálne látky.

Získaná imunita (špecifická, adaptívna) predstavuje druhú líniu v obrane organizmu. Nastupuje pomalšie, ale je schopná rozoznať obrovské množstvo podnetov. Po opakovanom kontakte s tým istým antigénom vzniká vďaka nej imunologická pamäť. A práve vďaka nej je odpoveď imunitného systému po opakovanom podnete rýchlejšia a výraznejšia. K hlavným zložkám tejto imunity patria:

  • lymfocyty (biele krvinky T a B)
  • imunoglobulíny.

Genetika, nervový a imunitný systém

Dôležitú úlohu pri formovaní obranyschopnosti má genetika. Ak boli rodičia v detstve chorľavejší alebo ak sa v rodine vyskytujú poruchy IS, je vhodné, aby už na začiatku opakovania sa symptómov u detí zbytočne nečakali a vyhľadali pomoc imunológa.

Imunitný systém je úzko prepojený s nervovým. Veľmi ho ovplyvňuje myslenie a stres. Nie všetky trojročné deti sú rovnako pripravené na vstup do kolektívu. Nielen z hľadiska vývoja imunity, ale aj z emočnej a psychickej stránky. Dlhodobý stres, pocit úzkosti pri opustení matky vplývajú neraz u dieťaťa aj na oslabenie jeho obranyschopnosti. Svoje zohráva aj výživa, životný štýl, očkovanie a pridružené ochorenia. Rozhodnutie dať dieťa do škôlky by preto nemalo byť stanovené iba na základe jeho veku.

Detský vek z hľadiska IS

Novorodenci, dojčatá a batoľatá

Imunitný systém novorodenca je plne vybavený, avšak plná výbava sa nerovná plná funkčnosť. Systém je nezrelý, nemá ešte vybudovanú tzv. špecifickú pamäť. Novorodenci sú preto ohrození určitými patogénmi, voči ktorým sa nedokážu dostatočne brániť.

Príroda to však vyriešila geniálne! Matka dáva dieťatku cenný dar – vlastné protilátky, ktoré ho budú chrániť počas prvého polroka života. Ďalšou imunologickou bombou je materské mlieko, ktoré obsahuje koktejl imunologicky aktívnych buniek, ale aj humorálnych zložiek.

U dojčiat sa odlišuje obdobie prvých 5 až 6 mesiacov, keď ešte pôsobia protilátky od matky a druhý polrok, v ktorom postupne dozrievajú jednotlivé zložky imunity. Tento proces je pozvoľný, niektoré súčasti dozrejú až v puberte. Dieťa nie je zmenšeným dospelým. Je to dynamicky sa vyvíjajúci organizmus, a platí to aj pre jeho imunitu.

Dojča nevie odpovedať primerane na určité podnety, napr. niektoré druhy baktérií a preto nepatrí do kolektívu – imunitný systém nie je ešte pripravený na nápor infektov. V novorodeneckom období sa môžu prejaviť niektoré závažné primárne imonodeficiencie, napr. SCID – ťažké kombinované imunodeficiencie, chronická granulómová choroba, DiGeorgov syndróm.

V dojčenecko-batolivom období dochádza k pozvoľnému dozrievaniu imunitného systému. Najskôr dozrievajú zložky nešpecifickej imunity. Postupne klesá koncentrácia materských imunoglobulínov. Vzhľadom na pomalý nástup vlastnej tvorby imunoglobulínov a zaroveň poklesu hladín materských okolo 4 až 6 mesiaca sa vyskytuje tzv. prechodná hypogamaglobulinémia (pokles hladín imunoglobulínov). Toto obdobie je pre mnohé dojčatá kritickým obdobím.

Až do druhého roku života detí je prítomná slabá reaktivita imunitného systému na polysacharidové antigény. Práve tieto sa ale vyskytujú v púzdrach baktérií ako Streptococcus pneumónie – pneumokok, Hemophillus influenze, Neisseria meningitidis – meningokok. Práve preto sú deti do 2 rokov ohrozené týmito infekciami. Toto obdobie je aj obdobím očkovania, ktoré znamenalo historický míľnik v poklese úmrtnosti dojčiat a batoliat vzhľadom k mnohým infekciám.

V dojčeneckom období sa prejaví väčšina vrodených porúch imunity, je to aj obdobie prvých prejavov alergie (ekzém, astma, potravinové alergie).

Predškoláci   

Ich imunitná odpoveď je už dokonalejšia. V porovnaní s dospelými im ale chýba tzv. imunologická pamäť, pretože ich IS sa ešte nestretol s mnohými patogénmi. Nie je potrebné sa u škôlkarov báť prechodných nachladení. Ich imunita sa musí vycvičiť. Chybou je, ak dieťa nemá po vážnejšej chorobe čas na zotavenie. Nedoliečené, predčasne znovu poslané medzi svojich rovesníkov, je adeptom na vznik tzv. sekundárnej poruchy imunity. Rovnako je chybou posielať do škôlky infekčne choré dieťa. Neprospieva mu to a je to nemorálne voči iným deťom.

Obdobie predškolákov je obdobím nárastu prejavov prieduškovej astmy a alergickej nádchy. Prejavujú sa aj ľahšie formy porúch imunity (deficiencia IgA, podtried igG). Deti s poruchami imunity patria jednoznačne do rúk imunológa a mali by sa vhodne liečiť. V tomto období sa stretávame aj s prejavmi autoimunitných ochorení ako je cukrovka – diabetes mellitus 1. typu.

Školáci

Ich bunková a veľká časť humorálnej imunity pracuje už efektívne, hoci stále dochádza k zvyšovaniu hladín určitých protilátok (IgG, IgA). Školák, ktorý navštevoval škôlku, má už slušnú imunologickú pamäť. IS týchto detí však ovplyvňujú aj alergie, infekcie, prípadne autoimunitné ochorenia (autoimunitné ochorenia štítnej žlazy, juvenilná idiopatická artritída, autoimunitné črevné ochorenia).

Významná je aj puberta, kedy sa u časti detí stretávame s dysbalanciou rovnováhy IS. Práve v období puberty veľa detí mieri do imunologických ambulancií. Z porúch imunity sa v tomto období častejšie diagnostikuje tzv. syndróm spoločnej variabilnej imunodeficiencie (CVID).

Adolescenti

Ich IS by mal byť na vrchole svojej funkčnosti. Týmus, detská žľaza, zaniká. V dospelosti začína imunitný systém pozvoľna strácať na svojej výkonnosti.

Poruchy imunitného systému

Poruchy vo fungovaní IS sa môžu prejaviť jednak znížením jeho funcie a zložiek IS (imunodeficiencie), alebo prehnanou reakciou na podnety (alergie či autoimunitné ochorenia). Za vznikom mnohých nádorových ochorení stojí zlyhanie imunitného dohľadu.Keď IS nepracuje, ako má, je za tým porucha. Rozoznávame primárne a vrodené. Celkovo je ich asi 100 typov, pričom až 70 % sú tzv. humorálne deficity, ktoré sa klinicky prejavujú už vo veku okolo 6. mesiaca života. Prejavujú sa predovšetkým ako zápaly stredného ucha, pľúc, priedušiek. Asi 30 % pripadá na bunkové a iné poruchy imunity. Hoci je táto skupina menšia, je závažnejšia.

Varovné signály

Pri imunologickom vyšetrení hrá dôležitú úlohu anamnéza. Rodič najlepšie pozná svoje dieťa a informácie, ktoré lekárovi poskytne, sú často kľúčové. Varovné príznaky, svedčiace pre možnú primárnu imunodeficienciu sú nasledovné:

  • dieťa s viac ako ôsmimi zápalmi stredného ucha alebo s viac ako piatimi zápalmi prínosových dutín za rok
  • dva zápaly pľúc za rok
  • viac ako dve infekčné bronchitídy za rok
  • viac ako dve hlboké tkanivové infekcie alebo kožné abscesy za rok
  • dlhodobá liečba antibiotikami
  • sepsa, meningitída
  • atypické infekcie
  • pretrvávajúce hnačky, malabsorpcie, zaostávanie rastu
  • chronické infekcie
  • výskyt v rodine.

Iné príčiny

Prax dokazuje, že za poruchami imunity u detí často stoja iné príčiny, kvôli ktorým dochádza k prechodnému, či trvalému postihnutiu imunitných funkcií. Ide o tzv. sekundárnu imunodeficienciu, ktorá vzniká z rozmanitých príčin, napr. ako dôsledok vrodených a metabolických ochorení, infekcií, krvných a onkologických ochorení, úrazov. Badateľný je aj vplyv užívanie liekov a chemikálií, ale i stres.

Diagnostika a liečba

V rámci vyšetrení zisťuje imunológ u pacienta stupeň poškodenia IS. Po nájdení príčiny navrhne vhodnú terapiu. Neodporúča sa rodičom púšťať sa do samoliečiteľstva. Môže to oddialiť diagnostiku závažnej choroby, ktorá je možno v pozadí stavu. Pri správne určenej diagnóze je k dispozícii široká škála imunomodulačných liekov. Niektoré obranyschopnosť stimulujú, posilňujú, iné brzdia nevhodné reakcie. Pri určitých typoch ochorení siaha imunológ k antivirotikám, pri iných po biologických preparátoch, bakteriálnych lyzátoch. Využívajú sa prípravky z rastlinných a živočíšnych enzýmov, betaglukány, echinacea, morské riasy, probiotiká, prebiotiká, ženšen a iné. Liečba je však vždy šitá na mieru pacienta.

Kedy je vhodné siahnuť po voľnopredajných preparátoch na podporu imunity?

Pri vážnych prejavoch poškodenej obranyschopnosti nie, ale ako prevencia pri očakávaných záťažových situáciách áno, ako napr.:

  • počas zvýšeného výskytu vírusových ochorení,
  • pred operáciou,
  • v skúškovom období alebo počas zvýšeného stresu,
  • u športovcov pri nadmernej fyzickej záťaži,
  • po prekonaní ťažších infekcií, najmä vírusových.

Prevencia má význam

V období viróz je vhodné zvýšiť príjem čerstvej zeleniny a ovocia. Osvedčené sú čerstvé zeleninové šťavy, vhodná je aj kvalitná pitná voda, a to nielen počas teplých dní. Z potravinových doplnkov je účinné užívanie zinku a selénu, C vitamínu.

Vhodné je preplachovanie nosa, inhalácie, úprava stravy, saunovanie. Nemenej doležité je byť v pohode, pretože pohoda a láska pomáhajú naštartovať imunitu niekedy lepšie ako drahý výživový doplnok.

Kedy nás vyhľadať?

  • časté infekcie horných aj dolných dýchacích ciest
  • opakované infekcie urogenitálneho traktu ( napr.  recid. kvasinkové infekcie pošvy,  HPV infekcie, chronické zápaly prostaty,.. )
  • dlhodobé vírusové a bakteriálne ochorenia
  • chronické infekcie
  • stavy po infekčnej mononukleóze, lymskej borelióze
  • vyššia chorobnosť pri onkologických ochoreniach
  • autoimunitné ochorenia
  • chronický únavový syndróm
  • poruchy plodnosti a reprodukčná imunológia

Diagnostika

Identifikácia širokého spektra porúch imunity a infekčných ochorení

  • laboratórne vyšetrenia humorálnej, špecifickej aj nešpecifickej imunity
  • laboratórne vyšetrenia hladiny a funkcie komplementu
  • laboratórne vyšetrenia sérologie – protilátky proti infekčným, vírusovým ochoreniam a plesniam
  • autoimunitné vyšetrenia , autoimunitné protilátky- orgánovonešpecifické aj orgánovošpecifické

Liečba

Liečba imunologických ochorení u detí aj dospelých

  • imunomodulačná liečba šitá na mieru
  • podávanie Imunoglobulínov, injekčná liečba
  • infúzna liečba vitamínom C
  • menežment primárnych aj sekundárnych imunodeficitov
  • úzka  spolupráca s centrom pre primárne imunodeficity v Martine

Poradňa pre očkovanie

Poradňa  pre očkovanie (  Dr. Lešťan a Dr. Vojtušová   )

  • očkovanie imunodeficientných  či alergických deti
  • poradenstvo pri očkovaní

Publikácie

Naše Centrum a naša lekárka MUDr. Vojtušová – spoluautorka textov v knižných publikáciách  – v spolupráci s Doc. Dr. Jeseňákom, PhD., MBA a Klinikou detí a dorastu JLF UK v Martine s témou   IMUNITA:  Recidivujúce infekcie dýchacích ciest a imunomodulácia u detí (2012 ﴿, Očkovanie v špeciálnych situáciách (2013 ﴿, Imunitný šlabikár (2013﴿, Vrodené poruchy imunity (2014﴿  Publikácie pre pacientov: Imunitný šlabikár (2013)

Prečo vyhľadať práve nás?

  • tím 3 atestovaných imunoalergológov s mnohoročnou praxou a nutričného špecialistu – absoloventa LF Masarykovej univerzity
  •  medzinárodné skúsenosti   v odbore imunológia (Rakúsko, Anglicko, Česká republika )
  •  naši lekári  publikujú a prednášajú na témy  alergických a imunologických ochorení  ( kongresy,  množstvo  článkov  pre verejnosť a  edukačných materiálov,…)
  • Držíme  tempo s medzinárodnou úrovňou

Priestorové vybavenie

V našich  ambulanciách máme vhodné podmienky  k podávaniu  infúznej liečby, intravenóznych či subkutánnych  imunoglobulínov, k oxygenoterapii, k  podávaniu   vakcín,).

  • Podpora  obranyschopnosti v jesenno – zimnom období. .Rozhlasová relácia s hosťom   Martinom Lešťanom –  vypočujte si reláciu TU
  • Klimatické pobyty  a ich vplyv na imunitu . Televízna relácia s vyjadrením našich lekárov, príbehmi našich pacientov a  s hosťom v štúdiu – MUDr. Belvončíkovou  –   pozrite si reláciu TU