Dovolenky    Ordinujeme   Karta výhod   Online objednanie
051/758 15 44

Vzostupy a pády roku 2020 z pohľadu ambulantného špecialistu

Vzostupy a pády roku 2020 z pohľadu ambulantného špecialistu
8. januára 2021 Dr. Martin Lešťan

Každoročne o takomto čase bilancujem minulý rok a zamýšľam sa nad perspektívou čerstvo narodeného roku. Nie som sám, sme a budeme zaplavení rôznymi hodnoteniami a úvahami týkajúcimi sa roku 2020. Divný, zvláštny, kovidový. Tieto označenia oprávnene dostane. Ale aj rok pravdy, čírenia vôd, brúsenia charakterov. Ukázali sme sa niektorí v plnej kráse, keďže uplynulý rok nás triediaci rokfortský klobúk vytriedil do skupín: odvážni, zbabelí, zlodeji, bezcharakterní, obetaví, egoistickí, altruistickí. Predstavujem si klobúk na mojej hlave, kde by ma asi tak poslal? A Vás?

Úvod roku 2020

Hovorí sa, že šťastie sa neprežíva, na šťastie sa len spomína. Vo februári 2020 som si nemyslel, že žijem nejaké špeciálne šťastie, naopak pokazené auto a hrozný prístup servisu v Košiciach, množstvo povinností v Centre pred nami. Vlani v januári sme o takomto čase mali za sebou služobnú cestu do Chorvátska, pri ktorej sme rezervovali pre našich 150 nahlásených pacientov komplet celý hotel. Rovnako bol plný aj chystaný augustový pobyt na Srí Lanke. Vo februári sme s pani Dr. Belvončíkovou absolvovali super odbornú akciu v Prahe o reprodukčnej imunológii a robili sme si plány s novými prístupmi v diagnostike pacientov. Itinerár povinností nabitý na mesiace dopredu, netušili sme, že sa blíži tsunami.

Prvá vlna Covidu

Nemám žiaden spomienkový optimizmus, na prvú vlnu spomínam zle. Veľmi zle. Naplno som si uvedomil, že ambulantný sektor nepatrí medzi priority našich politikov. Akoby sa na chrbticu zdravotníctva zabudlo. Nabité termíny pacientmi, do toho nedostatok ochranných pomôcok, málo informácií, špekulanti s vidinou zisku. Pamätám sa na moju bezmocnosť, keď som pre personál márne zháňal rúška, rukavice. Nebol problém v cene, problém bol v ich nedostatku. Štát nám najprv poskytol pomôcky tak na 1 a pol dňa, ale mediálne si urobil promo pomaly akoby sme boli zavalení pomôckami. Pamätám sa na moje emócie, keď som s nevôľou pozeral politikov so super rúškami na tvári, kým my sme boli v tesnom kontakte s pacientmi s chabými domácky šitými rúškami. Nedobre mi padli príbehy známych, ktorí sa za sklom obávali kontaktu s klientmi, kým naše sestričky sa skláňali nad pacientmi pri odbere krvi či pri podávaní infúzií. Kamarát starosta zabezpečil ochranné pomôcky pre svojich pracovníkov na úrade, a ja som sa stresoval, že nezvládam dokonale ochrániť kolegov. Klobúk vytriedil -špekulantov, ktorí začali neskôr predávať predražený tovar a ľudí, ktorý nám v začiatkoch pomohli. Len na ilustráciu kým vo februári sme za odpad platili okolo 24 € mesačne, teraz sa poplatky vyšplhali nad 120 €, a takýto osud postihol aj iné komodity.

Ambulancie sa flákajú, špecialisti sú nepotrební alebo kto chce psa biť – palicu si nájde

Bolo to v prvej vlne, je to aj teraz v epidemiologicky rizikovom januári – niekto v pozadí do spoločnosti zasiela informačný šum. Aj pred pár dňami som počul výzvu- nech ideme pomôcť do nemocníc, veď nemocniční lekári kolabujú. Nech teda aspoň na chvíľku prestaneme popíjať v ležérnom tempe kávičku medzi občasnými telefonátmi s pacientami a prídeme robiť tú pravú medicínu. Budem osobný. V prvej vlne – počas jari 2020 sme boli zatvorení asi 2 dni, inak sme denno denne pracovali. V každej ambulancii boli fyzicky prítomní aspoň traja zdravotníci (minimálne jeden lekár) a ostatní pracovali z domu. Nespomínam na to rád, telemedicína je vyčerpávajúca. Alergie, poruchy imunity, potraty, rakoviny, astmy si nedali voľno. Lekár potrebuje pacienta vidieť fyzicky. Nedá sa to vysvetliť – ale niekedy aj spôsob ako vojde pacient do ambulancie, aký povlak má na jazyku, aké vône jeho telo vylučuje – to všetko ovplyvní lekára, zamieri našu myseľ nejakým smerom. Medicína nie je len remeselný prístup, je to z veľkej časti umenie, tajomný dar vidieť za roh. Telemedicína je fajn, ale je to len lízanie jahodovosmotanového nanuku zabaleného v prezervatíve. Cítite chlad, v pozadí možno aj tú vôňu ale nie je to ono. Má pacient zápal priedušiek, či zhoršenie astmy, či Covid? V telefóne to neviete naistotu, preto veľa telefonátov končilo – príďte fyzicky do ambulancie. A tak sme boli ambulanciách. Kolega gastroenterológ zo spoločnej chodby pracoval každý deň, cez telefón zatiaľ nevie urobiť endoskopiu a vyjadriť sa, či ten pacient má či nemá rakovinu čreva, ani keby si pacient ten telefón niekam strčil. Kolegyňa psychiatrička vyčerpaná pre nárast úzkostných, depresívnych pacientov. Jej a naše miesto je v ambulanciách, bez nás by pacienti prúdili do nemocníc, a tie by to nezvládli. Pomôcť by mali lekári mimo ambulancií, na úradníckych postoch, či lekári na dovolenkách, my pomáhame dennodenne sme ochotní robiť aj viac. Svedomie mám čisté, naše ambulancie pracovali celý rok. Tempo sa neznížilo, ba naopak pribudli pacienti, ktorých iní lekári po telefonickom rozhovore navigovali priamo k nám. “Dieťa píska, má teplotu? hm choďte na alergológiu – veď je piatok poobede a blíži sa víkend.

Realita nepustí, ale v pozadí znie ten neutíchajúci informačný šum, niekto už roky má mylné predstavy o fungovaní ambulantného sektora a táto doba mu napomáha šíriť šum…

Férovka – nemocniční verzus ambulantní lekári. Kto má väčšie (ego, zásluhy)?

V detstve som čítal rozprávku od, ak sa dobre pamätám, Dr. Rýla, kde sa hádali orgány, ktorý z nich je dôležitejší – či mozog, či srdce, či nos, či črevo. Každý orgán si myslel, že je ten dôležitejší ako kolega. Roky som pracoval v nemocnici tretieho typu, na takmer všetkých oddeleniach, slúžieval som roky. Bol som sekundárny lekár bez atestácie, potom s prvou neskôr s druhou atestáciou, potom ordinár. Teraz som roky v ambulancii. Viem porovnať, ja osobne som sa v nemocnici tak ako v ambulancii nenadrel, hoci najmä služby a víkendové vizity boli v mojich nemocničných časoch krušné. Obdivujem a vážim si nemocničných kolegov, bez nemocníc by ambulancie a pacienti nevedeli existovať. Promile pacientov tam posielame, lebo potrebujú akútnu hospitalizáciu, potrebujú operácie či vyšetrenia, ktoré sa nedajú robiť ambulantne. Chrbticou zdravotného systému sú ale ambulancie, a taký musí byť aj trend – čím viac pacientov zvládnuť bez nutnosti hospitalizácie. Riešime bolesti, ťažké dýchania, život ohrozujúce stavy, zlepšujeme kvalitu života.

Urobme ” deal” – vy nemocniční kolegovia ste srdce a my sme pľúca. Pacient nás potrebuje oboch – a to v dobrom zdraví a kondícii. Veď aj veľa z obetí Covidu malo srdce v dobrej kondícii, zlyhali im pľúca. Záverom ešte kritika do vlastných radov – kolegynka mi v apríli hovorila: ” To je hrozné, my tu makáme a sme psychicky na dne a môj spolužiak- doktor v nemocnici sa fláka. Predstav si, týždeň je doma na platenom voľne (stihol všetky práce v záhrade) a týždeň je v práci na prázdnom oddelení ” (lebo pacientov poslali domov, urobili si z oddelenia Covid zónu, ktorá je bez pacientov ). Ja jej nato: “Prosím už nikdy nezáviď kolegom, veď sa trénujú na druhú vlnu, a predstav si ich psychiku – veď nevedia čo ich čaká v ďalších dňoch – sú ako vojaci čakajúci v tábore na povel k útoku”. Poznám veľa nemočničných kolegov, ktorí aj v prvej vlne boli v pracovnom nasadení.lebo akútne operácie či pôrody nepočkali. Závisť je zlá emócia, u vzdelaných lekárov navyše trestuhodná. Všimli ste si, ako sa u závistlivcov mení aj ich fyzický vzhľad?

Nezáviďme srdcu jeho neustály tlkot a nezáviďme pľúcam ich pokojnejšie tempo. Potrebujeme sa vzájomne. Nemocnice, ambulancie, laboratória, doliečovacie zariadenia, lekárne.

Jeseň a testovanie

Klobúk v Rokforte triedi. Niekto sa bojí, že mu zavolá vojsko a povolá ho na testovanie. Iný si povie: “Kto keď nie my a kedy keď nie teraz?”. Som hrdý na náš tím, boli sme štyria, ktorí sme po náročnom pracovnom týždni ešte cez víkend opakovane testovali. Sám som zastával skôr ideu testovania ohnísk a rizikových skupín obyvateľstva, ale žiadosť o pomoc zdravotník neodmieta…

Pády roku 2020

To že sme dobrú štartovaciu pozíciu na začiatku leta v počte Covid pozitívnych vymenili za tragédiu na prelome rokov sa bude ešte analyzovať. „Mě by jenom zajímalo, kde udělali soudruzi z NDR chybu,“. Všetci sme nejako boli učičíkaní z letnej selánky. Nebudem hodnotiť chyby, lebo po boji je každý generál, nebudem vynášať súdy – to nechám analytikom, epidemiológom a politológom. Ale neodpustím si to, o čo som bojoval od začiatku. Zanedbala sa prevencia v ambulantnom sektore, v DSS. Ohrozené skupiny pacientov sa nechránili dostatočne. O koľko lepšie sa pracovalo v ambulancii, keď sme konečne v decembri mohli začať robiť antigénové testy priamo na ambulancii. Príde pacient s kašľom a za 15 minút vieme, či robiť spirometriu a diferenciálnu diagnostiku, alebo ho poslať s pozitivitou do izolácie.

Je mi ľúto obetí v DSS, ktorí sa izolovali od svojich blízkych, aby sa potom osamotení s narušenou psychikou nakazili buď od nedostatočne testovaného personálu alebo v ambulanciách či zdravotníckych zariadeniach, kde často so svojimi chronickými diagnózami dochádzali. Veď do ambulancií nám nosia aj pacientov z DSS, aj väzňov. Vôbec nebol vypracovaný systém na pretestovanie ambulantných lekárov, to čo zvládli okolité štáty – my sme nechali na samospád. Rozum nám našťastie ostal, a snažili sme sa ako sme vedeli, pri prejavoch infekcie, pri kontaktoch sme sa izolovali, prechádzali sme na prácu z domu a ticho sme v dobrom závideli kolegom z iných krajín, ktoré vsadili na cielené testovanie aj zdravotníkov, rizikových skupín obyvateľstva a ohnísk. Už stačí, lebo som sa rozčúlil. Čo som preto robil ja? Mám morálne právo teraz horekovať? Hovoril som o tom, písal som blogy či na jar, či na jeseň, dokonca som písal aj jednému politikovi, jasne, že neodpísal (asi mu chýbali kamery a svetlá reflektorov).

Vzlety

Kríza buďto ľudí rozdelí, alebo spojí. Náš kolektív sa zocelil, fungoval ako dobre naolejovaný stroj. Som hrdý na kolegyne- na lekárky, zdravotné sestry a administratívne pracovníčky. Sestričky boli skvelé, a napriek strachu o svoje zdravie sa starali o pacientov. Museli potiahnuť za kolegov v karanténe, museli deťom či dospelým s teplotou a možnou infekciou robiť odbery, podávať infúzie. Lekári sme si vzájomne pomáhali a nezažil som neochotu pri pomoci kolegovi. Mám Vás rád.

V roku 2020 som si pobyt pri mori “odbil” v januári ( boli ste niekedy v januári v Chorvátsku a videli ste tam dozrievať pomaranče? – ja som bol zo služobnej cesty nadšený, a to nehovoriac o nádhernom vianočnom trhu v Záhrebe), kongresy boli online a tým pádom mi vznikol priestor na vzdelávanie. Jednak svoje, najmä v lete som usilovne trápil svoje mozgové bunky a rozširoval si medicínsky obzor, ale aj naše vzdelávanie pacientov. V októbri sme zorganizovali webinár pre pacientov, niekoľko hodín sa nám podarilo udržať stovku pacientov pri počítačoch a nesmierne ma potešila ich aktivita a množstvo otázok. Zlepšili sme telemedicínu, vieme auskultovať (popočúvať fonendoskopom) pacientov na diaľku, a veľa vecí z telemedicíny si zachováme aj dobudúcna. Jasne, že len okrajovo, pretože priamy kontakt – tie jemné interakcie pri kontakte lekára a pacienta nevie zatiaľ notebook a telefón nahradiť.

Záver roka alebo ako sa kapitán lode pošmykol

Pár dní predtým ako sa začalo na Slovensku očkovať som sa v noci zobudil na pokašliavanie. Asi som sa nadýchal včera dymu pri grilovaní na drevenom uhlí. Ranný antigénový test negatívny a pocit falošnej bezpečnosti u mňa pozitívny. Cez deň krátka túra a večer už pozitívny antigénový test (preto sú tie antigénové testy zradné, úvod nemusia presne zachytiť a medzitým ste či v rodinách či v lyžiarskej kabínke infekční). Tak predsa vírus potmehúd prišiel, už keď som sa tešil na vakcináciu. Nebol som prvý a ani posledný ambulantný lekár s Covidom, veľa ambulantných lekárov nemalo bohužiaľ šťastie s ľahkým priebehom. Spýtal sa ma kamarát, či som sa ako znalý veci – nebál ťažkého priebehu. Pravdu povediac, ani na chvíľku. Všetok môj strach sa zacielil na blízkych, najmä na svokrovcov. Nasadená preventívna liečba pre blízke kontakty a modlitby, aby sa im to vyhlo. Myšlienky na mňa som vytesnil, s výnimkou večerných meditácií, keď som si vyzualizoval pochody mojej imunity v boji s vírusom. Nesklamala. Nakoniec sme si to zlízli v rodine traja – ja, manželka a dcérka. Našťastie celkom OK priebeh, staršia generácia sa našťastie nenakazila. Tretí deň po pozitivite som už telefonicky ambuloval, ospravedlňujem sa pacientom za mierne zachrípnutie – myseľ som mal ale jasnú.

Výzvy roku 2021

Chceš rozosmiať Pána Boha? Povedz mu svoje plány…. Čo si priať? Pracovať na svojom zdraví dobrým životným štýlom a vyrovnanou psychikou. Deň po dni pracovať v prospech pacientov, vzdelávať sa. Pochybovať o svojej pravde, lebo pyšný doktor znamená väčšinou slabý doktor. Hotel v Chorvátsku na konci júna 2021 zarezervovaný, som optimista a teším sa na pobyt s pacientmi (kľudne sa hláste, pár miest ešte je voľných). Prajem kormidelníkom zdravotníctva, aby si uvedomili dôležitosť aj ambulantného sektoru vrátane praktických lekárov aj špecialistov. Pracoval som tri mesiace v Londýne a predstava, že anglický zdravotný systém s nedostupnými špecialistami je tým pravým orechovým aj pre našich pacientov je hlboko mylná (to je na samostatný blog). Pacientom prajem pevné zdravie, a ak bude náhodou haprovať tak dobrých lekárov či v nemocniciach, či v ambulanciách.