INDICKÝ ZÁPISNÍK — čriepok štvrtý a posledný
„Doma. A predsa ešte v Indii.“
Sme doma. Sedím v Košiciach, počujem električku a popíjam bylinkový čaj. Spracovávam dojmy.
Z Indie sa neodchádza ako z dovolenky. Z Indie sa odchádza ako z dlhého rozhovoru, ktorý ešte chvíľu pokračuje v hlave, aj keď druhá strana už dávno mlčí.
Plavba po Kanáli Conolly
Jeden z posledných dní — výlet loďkou po Kanáli Conolly. Canoli Canal je najstarší umelý kanál Keraly. Postavili ho v roku 1848 Briti. 11,4 kilometra ručne kopaného koryta. Bez strojov. Lopatami, krompáčmi. Tú manuálnu prácu ale určite nevykonávali Briti…
K nemu sme prišli tuk-tukmi — zaprášenými cestičkami pomedzi palmy. Tuk-tuk k Indii patrí, a my máme radi vietor vo vlasoch.
Loďka bola moderná, so solárnym pohonom. Dôstojný starší majiteľ, ktorý nám pred plavbou porozprával o kanáli s tichou hrdosťou človeka, čo má rád svoju krajinu a svoju solárnu loď. Hodinová plavba pre celú skupinu — 2500 rupií. Dvadsaťtri eur za dvanásť ľudí a hodinu v tropickom raji. Niektorí by sa snažili zjednávať. My nie. Sú ceny, ktoré sa neoplatí stláčať — nech sme všetci spokojní.
Mangrovníky, kokosové palmy, rybári v plochých lodičkách, deti mávajú z brehov. Občas chrám. Je nám spolu dobre.
Po plavbe menšie nákupy — látky, bylinky, olej s neem, koreniny, ktoré budú v Košiciach voňať veľmi indicky. Ľudia sa tu zdravia rukami zopnutými do namaste — gesto, ktoré v Európe poznáme z jogy, ale tu znamená „klaniam sa božstvu vo vás“. Po takmer troch týždňoch v Indii vám tá veta začne dávať zmysel.
Indická svadba — pozvanie, ktoré nezabudneme
Iné popoludnie — výlet bicyklami po pobreží. A zrazu hudba. Bubny, trúby, farby. Indická svadba.
Zastavili sme. A namiesto toho, aby nás odohnali ako votrelcov, pozývajú nás dnu — ženy v sárí, tradičná keralská kapela, zabávajúci sa svadobčania. Mladomanžel akoby vypadol z oka huslistu Šarköziho z Cigánskych diablov — asi neholduje princípom ájurvédy.
A potom jedlo — vyzeralo výborne.
A my? Druhý týždeň pančakarmy. Jeden tanier indickej svadobnej kuchyne — a celá očista za pár sekúnd v koši. Tak sme veľmi šetrne odmietli.
Odišli sme bez jedla, ale s dobrým pocitom. Pozvali by sme na Slovensku cudzincov k svadobnému stolu?
Veci, ktoré sa nedajú kúpiť na žiadnej dovolenke. India.
Päť hodín tam, päť nazad
A potom niečo, čo ma príjemne prekvapilo. Dvaja indickí lekári z inej ájurvédskej kliniky sa rozhodli, že chcú stretnutie so mnou ešte pred odletom. Cestovali päť hodín tam a päť nazad. Jeden deň. Aby sme spolu dve hodiny pohovorili.
Hovorili sme o autoimunite, ekzéme, alergiách. Oni majú bohatý zoznam protizápalových bylín, ktoré my potvrdzujeme laboratórnymi štúdiami až v posledných dvadsiatich rokoch. My máme molekulárnu diagnostiku, ktorá im chýba.
Spojiť oba svety = budúcnosť.
Keď sme sa rozišli, držali sme sa za ramená ako kolegovia, ktorí sa práve dohodli, že medicína nie je súťaž. Je to služba pacientovi.
A oni nasadli do auta. Päť hodín nazad. Pre stretnutie, ktoré sa na žiadnej konferencii nedá zaplatiť. Verím, že budeme spolupracovať — v prospech našich a možno aj ich pacientov.
Cesta domov
Ráno klasická meditácia, joga, štvorručná masáž, kúpeľ v mlieku a ryži. Obed. A potom zasadenie manga v ich záhrade na počesť mne blízkej bytosti. A postupné odchody.
Cynthia letela priamo cez Mníchov do Budapešti. Jarka s dcérou ostala verná Emirátom — Dubaj, Budapešť, a potom autom do Sobraniec a Michaloviec. My ostatní pekne spolu cez Dillí a Varšavu do Košíc. Marián a Gabika späť do Moldavy nad Bodvou. Slávka sa vrátila do Širokého. Želka a Július domov do okolia Košíc. A Elenka, ktorá to celé spustila tým, že priletela do Košíc ako Bratislavčanka (takú ešte nehrali), sa vrátila domov do Bratislavy cez Košice. Alka vystúpila ešte vo Varšave, kde ju čakajú príbuzní — pobyt si predlžuje o Poľsko. Skvelý nápad, ako si pridať k Indii ešte pocit návratu k príbuzným v Poľsku.
A v Košiciach mierna zima, dážď a VKV (radšej bez prekladu). Po takmer troch týždňoch pránajámy a oceánskej soli dosť veľký kontrast, ale sme radi, že sme doma.
Čo nás čaká doma
Pančakarma nekončí návratom z lietadla. Naopak. Teraz prichádza najdôležitejších niekoľko týždňov — paschat-karma, fáza, kedy si telo musí pomaly zvyknúť na bežnú stravu a rytmus.
Najmenej ďalšie dva týždne dodržiavame ľahkú stravu.
A ako lekár ma teraz čaká najzaujímavejšia časť — spracovať odporúčania ájurvédskych lekárov a dietológa pre každého z dvanástich účastníkov, doplniť ich o moje záznamy a klinické dáta, a o šesť týždňov urobiť kontrolné odbery. Uvidíme, ako sa pohli CRP, mikrobióm, lipidy, autoimunitné markery, hormóny.
A potom vyhrnieme rukávy do integrácie. Cesta je v prepojení. Naša najmodernejšia západná imunoalergológia + trojtisícročné zásady ájurvédy = holistický pohľad na pacienta. Nie ájurvéda namiesto modernej medicíny. Nie moderná medicína namiesto ájurvédy. Obe spolu, lebo telo je jedno.
O rok dovidenia
A keďže veci, ktoré sa raz overia, sa neopúšťajú — pobyt na ďalší rok už máme rezervovaný. Prelom apríla a mája. Tá istá Kerala. To isté premonzúnové obdobie. Tí istí lekári a terapeuti, ale iné zážitky.
Počet miest je prísne limitovaný. Skupina musí byť malá — aby ostala medicína šitá na mieru, nie fabrika.
Nepridáte sa? 
— Martin, Indický zápisník, čriepok štvrtý a posledný




