Telefónne číslo

051/75 81 544

Ambulancie v Prešove

Jurkovičova 18

Ambulancie v Sabinove

Trieda SNP 516/17

Ambulancie v Prešove

Jurkovičova 18

Ambulancie v Sabinove

Trieda SNP 516/17

Indický zápisník – čriepok tretí (2026)

INDICKÝ ZÁPISNÍK — čriepok tretí
„Brahma-muhúrta, ghí a oceán pred raňajkami“
V Kerale som už po tretíkrát. A predsa ma znova niečo prekvapí — krajina, ktorá vás v každej návšteve naučí niečo iné, čo ste minule nevideli, hoci ste mali oči otvorené. India je v tom zvláštna trénerka.
Z Dillí na juh sme letieli podvečer. A let, ktorý mal byť rutinou, mal trojhodinové meškanie — nie dramatické, len veterné. Pilot začal pristávať, asi sa mu to nepáčilo, tak vystúpil späť do oblakov. Potom druhý pokus. Aj ten sa mu nepáčil. Človek sa nakoniec naučí oceniť pilota, ktorý si dvakrát povie „dnes nie“ a presmeruje lietadlo na iné letisko. Bezpečnosť je v cestovaní ten najlacnejší drahý luxus — radšej tri hodiny navyše ako jeden titulok v novinách.
Pristáli sme. Autobus už čakal. Hor sa do inej Indie.
Lebo Kerala je iná India. Hneď to bolo cítiť cez okno autobusu — vzduch čistejší, voňavejší, ulice menej preplnené, palmy začínajú ovládať horizont. Všetko zelené ako na fotke z reklamy na čaj.
Čo mnohí nečakali: kostoly
Kresťanské kostoly. Veľké, biele, popri ceste tak často, akoby sme sa ocitli na južnom Slovensku.
A ten príbeh — to je jedna z najmenej známych kapitol kresťanstva, stará dvetisíc rokov. Tradícia hovorí, že v roku 52 nášho letopočtu, len dvadsať rokov po Kristovej smrti, priplával do prístavu Muziris (dnešný Kodungallur) na keralskom pobreží svätý Tomáš — apoštol, ten, čo si chcel siahnuť na Kristove rany. Priplával po korenistej trase spolu so židovskými obchodníkmi. A tu, na Malabarskom pobreží, podľa tradície založil viacero kostolov.
Komunita, ktorú založil, nezanikla. Žije v Kerale dodnes — volajú sa Nasrani alebo Mar Thoma kresťania, hovoria po malajálamsky aj sýrsko-aramejsky (jazyk, ktorým hovoril aj Kristus), a sú jedna z najstarších kresťanských komunít na svete.
Sme v premonzúnovom období
Cez deň teplo, more teplé, vzduch vlhký a živý. Večer popŕchne, niekedy aj poriadne. A toto vlhko nie je náhoda — sme v premonzúnovom období, ktoré ájurvéda považuje za ideálne na očistu.
Prečo? Tradičná argumentácia hovorí, že vlhký vzduch otvára póry, telo sa stáva mäkším, oleje a bylinky sa dostávajú hlbšie. Trávací oheň — Agni — je v tejto sezóne podľa ájurvédy prirodzene oslabený, čo znie zle, ale pre pančakarmu je to plus: telo lepšie reaguje na ľahkú stravu a očistné procedúry. Tri tisíc rokov ájurvédy hovorí to isté: kto chce telo prečistiť, nech si vyberie monzún — alebo, ako my, premonzún. Rešpekt k tomu, čo prežilo tri tisícročia, mám.
A Nattika — to je botanická záhrada. Inak sa to nedá povedať. Kokosové palmy, mango, banánovníky, tropické kvety, vtáky, plazy (práve teraz nám jeden zaliezol pod strechu…). Areál centra ako park, more pár krokov od dverí, vetrík cez palmové listy. Človek sa upokojí len tým, že dýcha.
Čo je vlastne pančakarma — a prečo o nej hovorím ako imunológ
Pre tých, ktorí sa pýtate, krátko a po lopate. Pančakarma je klasická ájurvédska očistná procedúra, stará vyše tritisíc rokov. Slovo znamená „päť činností“ — päť spôsobov, ako z tela vyhnať to, čomu ájurvéda hovorí áma. Áma = nestrávené, neodvedené, nahromadené.
A v ájurvédskom myslení to platí aj pre telo, aj pre emócie. Áma nie je len mastný film v sifóne. Sú to aj neodpustené krivdy, nedopovedané rozhovory, roky držaný hnev. Ájurvéda hovorí, že čo nestrávite emocionálne, to si telo nakoniec uloží niekde do tkaniva — v kĺboch, v žalúdku, v hrudi. A potom sa to ozve fyzicky.
Preto je pančakarma aj cvičením vďačnosti. Keď sa telo prečisťuje, hlava sa upokojuje. A v tom upokojení sa zrazu objaví priestor — odpustiť. Sebe, niekomu, čo nás kedysi zranil, alebo aj nikomu — len tak, len kvôli pokoju. Vďačnosť za to, čo je, namiesto výčitky za to, čo nebolo. Toto je rovina, kde sa staroveká múdrosť a moderná psychosomatika prekvapivo dobre rozumejú.
A teraz — ako to čítam ja, ako imunológ. Je to môj osobný pohľad, nie ájurvédske učenie a ani vyhlásenie modernej medicíny.
Keď čítam o áme, pripadá mi to ako poetický opis niečoho, čo my dnes voláme chronickým nízkostupňovým zápalom. Tým, ktorý vie laboratórium zachytiť cez vyššie CRP, IL-6, TNF-alfa.
A ktorý — spolu s genetikou, mikrobiómom, infekciami a životným štýlom — vstupuje do hry pri toľkých civilizačných ťažkostiach, s ktorými dnes do ordinácie chodia ľudia:
🫧 únavnosť, ktorá sa nedá vysvetliť krvným obrazom
🫧 bolesti kĺbov, ktoré röntgen nevidí
🫧 znížená plodnosť bez „diagnózy“
🫧 alergie a intolerancie, ktoré v detstve neboli
🫧 narušený mikrobióm
🫧 a v zákulisí mnohých autoimunít a metabolických ochorení
Áma a zápal — to nie je rovnica. Áma je pojem zo staroindickej fyziológie, zápal je biologický proces. Ale obrazne sa o sebe rozprávajú podobne. A keď človek roky pozerá na pacientov s týmito ťažkosťami, prekvapí ho, ako veľa starovekých opisov dnes dáva nečakaný zmysel.
A pančakarma to robí v troch fázach:
🫒 1. Olejovanie (prvé dni) — masáže teplým bylinkovým olejom zvonku, pijeme teplé ghí zvnútra. Iným z nás dali cmar (buttermilk) s bylinkami. V ájurvédskom ponímaní olej preniká hlboko do tkanív a rozpúšťa ámu, ktorá tam roky leží zalepená. Predstavte si to ako keď do upchatého sifónu nalejete horúcu vodu — mastnota sa pohne. Je to obraz. Ale obraz, ktorý dáva zmysel.
💧 2. Očista (stred pobytu) — telo to, čo olej rozpustil, vyplaví von. Cez konkrétne procedúry: bylinkové preháňanie (virečana), kvapky do nosa (nasja). Pár nepríjemných hodín — a potom úľava pre telo.
🌿 3. Obnova (posledné dni) — telo, ktoré je teraz prázdne a otvorené, prijíma ľahkú výživu, omladzujúce bylinky, kičari, ghí, ryžu. Tkanivá sa hoja. Energia sa vracia.
Preto pančakarma trvá minimálne 14 dní — a to je minimum. Telo nie je vodovod — je to živý systém s hlbokými vrstvami. Skrátiť sa to nedá. Ako keď chcete vysušený strom zaliať za hodinu — voda len zmyje povrch, korene zostanú suché. Ak vám niekto povie, že mal pančakarmu za víkend alebo za týždeň — neverte mu. Asi bol u podvodníkov.
A teraz, keď viete, čo sa tu robí, poďme cez deň.
Deň v Nattike
5:30 — vstávame. Teplá voda, bylinkový čaj. Telo sa prebudí zvnútra.
6:00 — meditácia. A teraz prečo tak skoro. Tento čas Indovia volajú brahma-muhúrta — „posvätná hodina“. 90 minút pred východom slnka. Podľa tradície je vtedy v atmosfére najviac životnej energie, prány. Nattika je v tom čase čarovná. Mystická. A telo má ráno nízky kortizol, vysokú citlivosť na pokoj a hlava ešte nestihla zapnúť bežný šum. Možno aj toto bola staroveká múdrosť dlho pred chronobiológiou.
6:30 — hodinová joga. Pomaly, vedome, s dychom. Po nej som stále spotený — a tak sa idem osviežiť do oceánu. Voda teplá ako v dobrom kúpeli. Vlny, slaná voda, ranné slnko. Lepší štart dňa si neviem predstaviť.
8:00 — vyšetrenie u lekárov. Každý deň. Dvaja ájurvédski lekári prejdú každého z nás — čo nového, tlak, spánok, čo cíti telo. Podľa toho upravia procedúry na ten deň. Nie je to fabrika. Je to medicína šitá na mieru.
Veľmi ocenili, že som im pre každého účastníka vypracoval odbornú správu — prepojenie západnej medicíny, modernej imunológie, genetiky a indickej starej múdrosti dáva oboch stranám priestor učiť sa. Učíme sa my, učia sa oni, a profituje pacient.
Procedúry. Synchronizovaná masáž štyrmi rukami od dvoch terapeutov naraz. Telo nevie, čo má skôr cítiť. Potom vnútorné olejovanie — pijem teplé ghí, prepustené maslo, ktoré sa dostane do hlbokých tkanív a rozpustí to, čo tam leží roky. Dnes somna virečane .
Hnačky. Nepríjemných pár hodín. A potom pocit, ktorý sa nedá ľahko popísať.
Popoludnia
Voľnejšie. napriklad sme cvičili pri mori pri Svetovom dni astmy — pacienti, lekár, oceán, dýchanie. Symbolika sa píše sama. Inokedy malé výlety — chrámy, rieky, dedinky, miestne trhy. Ale hlavne odpočívame. Čítame. Prechádzame sa po pláži. Mlčíme. Mlčanie je tu liek, na ktorý nepotrebujete recept.
Pred pár dňami celá skupina po večeri debatovali o zdraví, o ájurvéde — ako Jarka povedala: „posedenie u Suchánkov“. Zvláštne sedieť nasucho, bez vínka, a debatovať.
Prvé pozorovania
A už po pár dňoch sa niečo deje. Jednej z účastníčok ustúpila niekoľkomesačná bolesť ramena. Ďalším sa upravuje tlak, spánok, trávenie.
Nehrám sa na to, že to je dôkaz. Veľký podiel na tom má aj odpočinok, vypnutie, spánok, ľahká strava, žiadny alkohol,. Ktorá z týchto vecí najviac pomohla, sa povedať nedá. Ale telu zjavne stačí, keď ho na pár dní prestaneme rušiť. Žiadne rýchle obedy, žiadne emaily pri raňajkách, žiadne tlieskanie sebe samému, ako toho stíhame veľa.
Telo nepotrebuje motivačný kurz. Telo potrebuje raz za čas prečistenie — olej, vodu, spánok a ticho.
Posledná myšlienka pred spánkom
V mojej ordinácii poznám slovo „udržiavacia liečba“. Tu poznajú slovo „očista“. Nie je to to isté — ani to nemá byť. Sú to dva jazyky o tom istom tele. Jeden má randomizované štúdie a štatistiku. Druhý má tritisíc rokov pozorovania. Najmúdrejšie je nestavať ich proti sebe, ale počúvať oboch.
Doma riešime symptómy. Tu vypratávajú dom. Človek nemusí veriť každej teórii, aby pochopil, že raz za čas treba otvoriť okná a vyvetrať.
Aj umývadlo treba občas otvoriť, vyčistiť sifón — a nechať vodu zase voľne tiecť.
— Martin, Indický zápisník, čriepok tretí

Galéria