Astma
Viete, že priedušková astma je zápalové ochorenie ? Viete, že medzi olympionikmi a vrcholovými športovcami je veľa astmatikov ? Viete, že kvalitnou a včasne ordinovanou liečbou si ľudia s astmou vedia dramaticky zlepšiť kvalitu svojho života ? Ak nie, tak sa začítajte do pripravených textov. Ak áno, ale radi by ste o astme vedeli trochu viac, urobte to isté. Ale pozor , žiaden text nenahradí Vášho lekára a jeho edukáciu. Tak s chuťou do čítania.
Priedušková astma
Toto, dnes už civilizačné ochorenie, má viacero prívlastkov. Čoraz hlasnejšie sa o astme hovorí ako o epidémii 3. tisícročia. Prečo? Môže za to nárast počtu neustále novo diagnostikovaných prípadov, ako aj posun prepuknutia ochorenia do čoraz mladších vekových skupín…
CHLAPCI ČASTEJŠIE ako dievčatá
V súčasnosti patrí astma medzi najčastejšie chronické ochorenia detského veku. „Zaujímavý je jej výskyt u detí podľa pohlavia. Vo veku do 4 rokov sú chlapci dvakrát častejšie ako dievčatá hospitalizovaní pre náhle prieduškové obštrukcie, ktoré sú pre astmu typické. Do veku 14 rokov majú astmu chlapci oveľa častejšie ako dievčatá – až štyrikrát viac. Avšak po 15. roku sa situácia mení a astma viac prevláda u dievčat ako u chlapcov,“ upozorňuje nás na túto zaujímavosť detský alergiológ MUDr. Martin Lešťan z Alergoimunologického centra v Prešove a v Sabinove,ktorý nám o astme povie viac. Na začiatok si najprv definujme, čo všetko spadá pod tento pojem. „Astma je dlhodobé chronické ochorenie spôsobované zápalom v prieduškách, ktorý sa dlho nemusí prejavovať a môže byť skrytý. U astmatika dochádza k opakovaným epizódam obmedzenia prietoku vzduchu dýchacími cestami. Tieto ataky môžu byť spočiatku vratné, ale neskôr môžu spôsobovať nezvratné zmeny v dýchacích cestách, najmä pri neskorej či nesprávnej liečbe. Pri týchto epizódach sa pacient cíti akoby mal nedostatok vzduchu, pociťuje tieseň na hrudníku, môže mať hvízdavé dýchanie (piskoty). U niekoho sú prejavy mierne (kašeľ po námahe, pocit sťaženého dýchania), u iných môže ísť až o situácie ohrozujúce život.“
KAŠLEM, kašleš, kašleme…
Astma u mnohých pacientov často začína ako suchý dráždivý kašeľ, či pokašliavanie, trvajúce niekoľko týždňov. „Často k nám prichádzajú pacienti, sťažujúc sa na to, že na ich kašeľ nezaberá bežná liečba – antitusiká, antibiotiká. Sú zbytočne liečení antiinfekčnou liečbou, hoci sa u nich nejedná o infekčné ochorenie. Alebo vyšetrujeme dieťa, ktoré po bežnej námahe, napr. pri hraní sa v škôlke, začne mať záchvat kašľa. Iní pacienti majú problémy s kašľom, či dýchavičnosťou len v určitom prostredí, napr. na dedine, či pri kontakte so zvieraťom,“ opisuje alergiológ, pričom upozorňuje na to, že u malých detí sa častejšie ako u dospelých vyskytuje bolesť brucha ako dôsledok preťaženia svalstva pri kašli a častejšie prebieha s astmou aj infekt horných dýchacích ciest.
Z ako zápal
Astmatické prejavy, či už je to kašeľ, sťažené dýchanie ap., sú spôsobené zápalom. Nejde však o bežný zápal ako pri akútnej respiračnej infekcii, ktorý sa prejaví teplotou. „Ide o zápal imunologický, kedy dochádza k nakopeniu mnohých imunologických buniek na sliznici dýchacích ciest. Ak sa nelieči, spôsobuje zmeny štruktúry epitelu dýchacích ciest, vyvoláva zvýšenú citlivosť na rôzne podnety – alergény, chlad, vône, cigaretový dym, ale i emócie… Táto citlivosť vedie k zúženiu dýchacích ciest s následnými piskotmi, dýchavičnosťou, tiesňou na hrudníku a kašľom. Imunologický zápal dýchacích ciest pretrváva aj v situáciách, kedy pacient nemá ťažkosti.” Ak sa za zápalom dýchacích ciest skrýva alergia, ide o alergickú astmu (u väčšiny pacientov). Jej spúšťačmi sú alergény, na ktoré je astmatik precitlivený, napr. roztoče, peľ, plesne, zvieratá. Časť astmatikov má nealergickú astmu, ktorá môže byť vrodená alebo získaná vplyvom prostredia. Najmä prach, cigaretový dym, chemikálie, exhaláty z áut sú častým spúšťačom. Pri oboch druhoch astmy môžu záchvat spustiť aj vírusy. A tak aj bežná nádcha, viróza sú pre astmatikov nebezpečné a vyžadujú si dôkladné preliečenie.
KEDY myslieť na astmu U DETÍ?
- pri pozitívnej rodinnej anamnéze
- ak sú rodičia, súrodenec dieťaťa astmatici alebo alergici
- ak sa u dieťaťa objavuje kašeľ, sťažené dýchanie s alergickou nádchou alebo ekzémom
- opakované stavy hvízdavého dýchania – najmä po fyzickej námahe alebo v noci
- záchvaty kašľav noci a po záťaži
- epizódy dlhotrvajúceho kašľa bez zvýšenej teploty či sťaženého dýchania
SPÚŠŤAČE astmy
alergény, faktory znečistenia ovzdušia, cigaretový dym, respiračné infekcie, fyzická záťaž, zmeny počasia, určité potraviny a lieky, emočný stres, gastroezofageálny reflux, atď.
Náročná DIAGNOSTIKA
Astma je všeobecne vo svete poddiagnostikovaná, často sa na ňu pri stanovovaní ochorenia nemyslí a pacienti sa tak nedostávajú do rúk imunoalergiológov či pneumológov. Pričom nesprávne určená diagnóza ich vie vážne poškodiť…
„Hoci je astma jednou z najčastejších chronických chorôb detského veku u nás, je smutné, že u mnohých detí ostáva nepoznaná, a teda aj neliečená,“ hovorí MUDr. Martin Lešťan a pokračuje: „Pri podozrení u pacienta vyšetrujeme v prvom rade dýchacie cesty, robí sa tzv. spirometria, ktorou sa potvrdí obštrukcia – stiahnutie dýchacích ciest. Pre astmu je typické, že obštrukcia dýchacích ciest nie je trvalá – ale vie sa dostať do normálu, čo sa dokazuje tzv. bronchodilatačným testom, pri ktorom meriame zmeny po podaní liekov – uvoľňovačov. Na stanovenie presnej diagnózy sa využíva aj terapeutický test, ktorým hodnotíme klinický stav pacienta, ako aj stav po niekoľkotýždňovej liečbe. Modernou diagnostickou metódou je meranie oxidu dusíka vo vydychovanom vzduchu, ktorý je cenným ukazovateľom pri alergickom zápale v dýchacích cestách. Na Slovensku si však za toto dôležité vyšetrenie pacienti platia, keďže nie je preplácané poisťovňami, čo je na škodu…“ konštatuje alergiológ.
Okrem týchto vyšetrení sa u všetkých pacientov s podozrením na astmu sa vykonáva alergoimunologická diagnostika (kožné testy…) a u časti pacientov aj bronchokonstrikčné testy.
TVÁRIA SA ako astma, ale NIE SÚ
U malých detí je diagnostika ťažšia, keďže funkčné vyšetrenie pľúc sa dá vykonať až vo veku 4 – 5 rokov. „Mnohí rodičia reagujú pri vyslovení diagnózy astmy u svojho dieťaťa veľmi citlivo, a preto je vhodné určovať túto diagnózu až po jej potvrdení erudovaným lekárom. Ak sa však diagnóza stanoví neskoro, môže to viesť k nezvratných zmenám na dýchacích cestách. Môže sa však tiež stať, že niektoré diagnózy môžu astmu imitovať, no v skutočnosti ňou nie sú. Ide napr. o reflux, zväčšené nosné mandle, chronické pľúcne ochorenie či bežnú infekciu. Skúsený detský imunoalergiológ musí vedieť toto vylúčiť.“
LIEČBA je individuálna
Ale keďže ochorenie často mení svoj obraz, je nutné, aby bola pravidelne lekárom prehodnocovaná. Pričom ak je pacient aj alergik, musí sa liečiť aj jeho alergia. Cieľom je u astmatika docieliť tzv. optimálnu kontrolu ochorenia. To znamená zmierniť alebo úplne odstrániť symptómy;znížiť počet zhoršení; dosiahnuť výbornú kvalitu života bez obmedzení;zabrániť trvalým zmenám dýchacích ciest. Ako však upozorňuje alergiológ, je dôležité myslieť na vhodnú nezaťažujúcu liečbu, aby pacient nebol „nadliečený“ a vystavený zbytočným liekom. „V našom centre máme pre našich pacientov vypracovaný edukačný program. Každý pacient absolvuje tzv. Prešovsko – salzburskú školu astmy, v ktorej sa naučí porozumieť svojmu ochoreniu, vysvetlia sa mu princípy liečby, naučí sa dýchacím technikám a vypracuje sa mu plán na zvládnutie záchvatu. Pacient sa stáva našim partnerom. Okrem škôl astmy organizujeme pobyty pri mori, kde sa pacienti učia vhodným rehabilitačným a dýchacím technikám. Vzdelávanie pacientov je aspoň tak dôležité ako liečba.“
Na liečbu astmy sa používajú dve skupiny liekov
a/ Kontrolujúce- kontrolóri – ktoré bojujú so zápalom. Užívajú sa a pôsobia dlhodobo, je nutné ich užívať pravidelne, aj keď nie sú príznaky. Patria medzi ne: kortikosteroidy (inhalačné a perorálne), antileukotriény, metylxantíny a anti igE liečba. Medzi kontrolórov zaradzujeme aj tzv. kombinovanú liečbu.
b/ Uvoľňujúce lieky – uvoľňovače – sú účinné najmä pri záchvate, pôsobia rýchlo a krátkodobo. Patria medzi ne: betaadrenergiká a anticholinergiká.
Astmatik ≠ športovec?
Cvičiť alebo necvičiť? Túto dilemu riešia rodičia astmatických detí často. Vedia, že zvýšená námaha môže u ich syna či dcéry spustiť nekontrolovateľný kašeľ a záchvatový stav. Toto platí len v prípade, že astma nie je primerane kontrolovaná liečbou, alebo sa aktivita vykonáva v nevhodnom prostredí. Myšlienka nad oslobodením od telesnej výchovy nie je preto u väčšiny astmatikov na mieste, hoci… „Každého pacienta treba posudzovať individuálne. Je pravdou, že šport je pre astmatika dôležitý. Musí sa však vykonávať v prostredí bez alergénov, na ktoré je astmatik precitlivený a športová záťaž musí byť primeraná. Medzi našimi pacientami sú mnohí vrcholoví športovci, maratónci, plavci, vodní pólisti, tenisti… Každého pacienta povzbudzujeme k vhodnej športovej aktivite. “ Je však otázne, či toto dokáže bežný učiteľ telesnej výchovy posúdiť a určiť, do akej miery dieťa s astmou môže cvičiť. A faktom tiež je, že ani telocvične v základných či stredných školách nepatria medzi miesta bez alergénov… Isté však je, že ak sa dieťa či dospelý s astmou vyhýba športovaniu, zhoršuje sa mu kondícia, ochabujú svaly a stúpa riziko obezity, čo môže ochorenie ešte zhoršiť. Preto je vhodné napriek diagnóze športovať primerane. Pobyty pri mori alebo na horách majú na zdravie astmatikov tiež priaznivé účinky. Avšak konečný verdikt: „ŠPORT áno alebo nie?“ je aj tak na zvážení každého astmatika či jeho rodiča, po konzultácii s lekárom.
…ale mne NIČ NIE JE
Aj s týmto výrokom sa stretávajú alergiológovia vo svojich ambulanciách. Tvrdia to dospelí astmatici, ale i rodičia detí, ktorým bola táto choroba diagnostikovaná, avšak nemajú (zatiaľ) vážne ťažkosti. Ak ale svoje ochorenie nechávajú bez kontroly, robia chybu. „Pacienti, ktorí sa neliečia, neprichádzajú na pravidelné kontroly, si môžu privodiť vážne poškodenie zdravia, keďže skryto prebiehajúci imunologický zápal môže pomaly ale isto ničiť dýchacie cesty. Pľúca máme len jedny a potrebujeme ich po celý život, preto nestojí za to hazardovať s nimi…“ upozorňuje MUDr. Lešťan na záver.
V rodine astmatika
- treba dbať na zvýšenú čistotu
- často vysávať, utierať prach(vlhkou handrou, nie suchou)
- obmedzovať osviežovače vzduchu, vonné tyčinky, dráždivé čistiace prostriedky
- raz za týždeň (max. 2) vymieňať posteľnú bielizeň
- pravidelne vetrať
- dodržiavaťvhodnú vlhkosť v byte
- odstrániť „lapače prachu“
- záclony, deky…
- nefajčiť
- „Skúste si upchať na pár sekúnd nos, či chvíľu dýchať proti odporu. Pocit dusenia sa a nemožnosti sa poriadne nadýchnuť je stresujúci a mnohým astmatikom dôverne známy,“ hovorí MUDr. Lešťan. – Astmu môže zhoršovať aj zlý psychický stav, napr. stres dieťaťa pred písomkou, nepriaznivá rodinná situácia v rodine, alebo tiež silné emócie, pri ktorých sa zrýchľuje dýchanie, napr. plač ap.
- Relácia STV – Fokus o astme : prezentácia nášho Centra, príbeh 2 našich pacientov, MUDr.Leštan v štúdiu
- Podpora obranyschopnosti v jesenno – zimnom období – rady aj pre astmatikov .Rozhlasová relácia s hosťom Martinom Lešťanom – vypočujte si reláciu TU
- Klimatické pobyty nielen pre astmatikov. Televízna relácia s vyjadrením našich lekárov,príbehmi našich pacientov a s hosťom v štúdiu – MUDr. Belvončíkovou – pozrite si reláciu TU
- Naše odpovede na Vaše otázky aj alergickej nádche