Alergia na plesne

Alergia na huby (plesne) Sú všade – v ovzduší, v pôde, v obydliach, ale aj v ľudskom organizme… Najlepšie  sa im darí  tam, kde je vlhko a teplo. Možno ich ani neregistrujete. Až kým vám alebo vášmu dieťaťu nezačnú škodiť… Majú rôzne „podoby“. Ako tmavé škvrny v špárach v sprchovacom kúte, zelená „hmota“ na zabudnutom chlebe, „čudný“ vzduch v dlho nevetranej skrini, „čosi“ žlté na nechtoch po pobyte v plavárni… „Sprevádzajú nás na každom kroku… A hoci u osôb, ktoré majú s týmito prejavmi ťažkosti, hovoríme o alergii na plesne, nie je to správne označenie,“ objasňuje nám alergiológ MUDr. Martin Lešťan z Alergoimunologického centra v Prešove a v Sabinove. „Pravda je taká, že  pleseň  je  iba  jedna konkrétna trieda húb. Takže správne by sme mali hovoriť o alergii na huby. Huby sú všadeprítomné, existujú  už milióny  rokov a sú tak prispôsobené na prežitie aj v extrémnych podmienkach, že by určite prežili aj prípadnú katastrofu našej planéty. Spóry húb sa tvoria v obrovských množstvách a huby ich uvoľňujú do prostredia. Keďže  sú veľmi malé, ľahko sa vznášajú, presúvajú vetrom na veľké vzdialenosti. Človek ich ľahko vdýchne, čím sa stávajú výrazným alergénom, ale  i patogénom  pre naše dýchacie ústrojenstvo.“Hubám pre svoj rast stačí teplota cca 20 – 30 °C, dostatok vody, malé množstvo kyslíka, stopy cukru ap. Niektoré huby dokonca dokážu produkovať spóry, ktoré utlmené prežívajú pri teplotách – 55 až + 60 °C a vlhkosti 0 %. V prírode i domaPodľa výskytu sa huby (ľudovo nazývané plesne) rozdeľujú na vonkajšie a vnútorné (bytové). Ako však upozorňuje alergiológ, toto delenie je len orientačné, pretože vnútorné sa môžu množiť aj vo vonkajšom prostredí, a naopak.Vonkajšie – vrchol ich výskytu býva v lete po daždivých obdobiach. Objavujú sa na listoch,  v hline, v pokosenej tráve.V zime vo vlhkom počasí sa môžu ako tmavé škvrny objavovať aj v budovách, napr. na chladných stenách, v okolí okien, v kúpeľniach, pivniciach…Vnútorné – vyžadujú tmu a vlhko, no spóry uvoľňujú i v suchu.Ich výskyt v budovách závisí od toho, v akom stave sú, do akej miery sú vetrané a či je v nich znižovaná vlhkosť.
Niektoré vnútorné plesne sú pre svoje pozitívne účinky využívané napr. pri výrobe sladu, plesňových syrov ap.
RASTER:

Alergiologicky  významné huby Dôležité je vedieť, že nie všetky huby spôsobujú alergie. Medzi najčastejšie alergény patria:  Alternaria   alternata– „obľubuje“ vlhko,jej rezervoárom je hlavne pôda, ale rastie aj na odumretých rastlinách  (komposty, hnijúce drevo), darí sa jej vo vtáčích hniezdach, na rôznych potravinách (čierne škvrny na paradajkách…), ba aj v textíliách, vlhkých okenných rámoch.  Aspergilus fumigatus– rastieaj v chladnejších podmienkach. Nachádza sa v pôde, v lesnom humuse, v hnijúcich potravinách, v truse  zvierat (najmä  vtáčom).Candida albicans– kandidy sú bežné v pôde, v akejkoľvek rozkladajúcej sa hmote. Pri oslabenej imunite môžu vyvolávať nepríjemné infekcie  u človeka.  Cladosporium herbarum – objavujú sa v rozkladajúcom sa lístí, v pôde, v nevetraných bytoch, na potravinách, v neudržiavaných chladničkách, na vlhkých okenných rámoch, v „zatuchnutých“ textíliách.Penicilium notatum – darí sa jej vo vonkajšom aj vnútornom prostredí. Okrem pôdy, tráv  rastie aj v našich obydliach, v ovocí, zelenine, orieškoch, ale aj v pečive.    AktinomycétyKu hubám sa niekedy nesprávne priradzujú aj tzv. aktinomycéty. Hoci sa v mnohom  podobajú na huby, sú to baktérie. „Tiež  vytvárajú spóry, ktoré sú ešte menšie ako spóry húb a  človek ich môže vdýchnuť do  tých najmenších dýchacích ciest. Okrem alergických ochorení, ktoré aktinomycéty často spôsobujú, vedia znepríjemniť život aj svojimi  dráždivými, toxickými  a infekčnými  účinkami.“ Ľahké až ťažké prejavyŠtatistiky uvádzajú, že alergiou na huby (plesne) trpí  až 6 % populácie a do 30 %  ľudí s atopickým ekzémom, čo nie je malé číslo. „Pre tieto osoby je typická alergická astma  a nádcha, ale  huby spôsobujú aj nepríjemné ochorenia dýchacích ciest, akými je  tzv.  alergická bronchopulmonálna mykóza a hypersenzitívna pneumonitída (zápal pľúc). Respiračnú alergiu   spôsobuje   minimálne  80  druhov húb.  Veľa húb sa uplatňuje  pri  rôznych kožných  infekciách (mykózy…). Mnohé huby  produkujú nebezpečné toxíny, niektoré z nich môžu mať aj  rakovinotvorné  účinky (toxín  v pokazených orieškoch…). Aj preto  platí   stará  dobrá  zásada,  ak sa objaví  na potravine pleseň (a je jedno či je to čerstvé ovocie alebo konzervovaný výrobok, napr. lekvár) –  je nutné celú potravinu vyhodiť, nestačí odstrániť iba splesnenú vrstvu,“ upozorňuje MUDr. Lešťan.Niektorí ľudia ani netušia, že niektoré druhy húb  sa uplatňujú aj  ako tzv. „profesijné alergény“. O čo ide? „Pri ich pravidelnom a dlhodobom vdychovaní môžu vyvolávať profesijnú alergickú  nádchu, astmu, ochorenia kože, ale aj hypersenzitívny zápal pľúc, čo sú už vážne diagnózy.“ RASTERHlavné príznaky alergie na huby (plesne): ·                                 kýchanie·                                 opuch sliznice nosovej dutiny·                                 pocit plného nosa·                                 alergická nádcha·                                 zapálené, začervenané oči·                                 ťažkosti s dýchaním·                                 kašeľ·                                 únava·                                 svrbenie kože, ekzém·                                 bolesti hlavy atď. Diagnostika je náročnáStanoviť túto alergiu nie je ľahké, je pomerne zložitá a patrí do rúk špecialistu. Pri prvom kontakte lekára zaujíma anamnéza pacienta s dôrazom na okolnosti vzniku ťažkostí (kedy, za akých podmienok sa objavuje alergická nádcha, kašeľ ap.), u dospelých je dôležitá pracovná anamnéza, u malých i veľkých pacientov ich bytové podmienky, vlhkosť budov  ap.„Po dôslednej anamnéze a fyzikálnom vyšetrení sa alergiológ snaží otestovať  možnú  alergiu na huby kožnými testami, ale aj vyšetreniami špeciálnych IgE protilátok z krvi,“ objasňuje MUDr. Lešťan a pokračuje: „Vzhľadom na veľkú variabilitu húb je niekedy diagnostika  náročná  a zdĺhavá. Napriek  výrazným sezónnym  výkyvom v množstve  spór  v ovzduší  má väčšina pacientov precitlivených na huby celoročné symptómy, pretože hlavne alergiologicky významné  huby  sa množia aj  v bytoch a rodinných domoch,  najmä  ak  sú  vlhké, prípadne  je v nich veľa kvetov, či organický odpad…“

 Možno túto alergiu (vy)liečiť?Ako upozorňuje MUDr. Lešťan, „pre alergikov je  dôležité  nielen  dodržiavanie „protiplesňových opatrení“, ale aj pravidelné užívanie liekov,  pravidelné  dispenzárne kontroly  u alergiológa, ktorý sa  za pomoci  pacienta  snaží  dostať  ochorenie pod kontrolu a zamedziť progresii alergického ochorenia  (t.j. aby napr. alergická nádchy prešla do astmy ap.).“  K liečbe alergie na huby (plesne) sa ordinujú pacientom inhalačné spreje s kortikosteroidmi, ktoré liečia alergický zápal. Významné sú aj antihistaminové lieky a antileukotriény, ktoré blokujú histamín a leukotriény, vznikajúce pri alergickej reakcii. Vo vážnejších prípadoch musí pacient postupovaťimunoterapiu vakcínami.Je možné túto alergiu ÚPLNE vyliečiť, alebo sa iba tlmia symptómy? Stáva sa, že sa u detí vekom „stráca“? 2 vety „TU býva ALERGIK“V domácnosti každého alergika je nutné dodržiavať určité režimové opatrenia. Ani pri alergii na huby (plesne) nie je v tomto smere výnimka. Odporúča sa:

• odstrániť všetky viditeľné plesne
• pravidelne kontrolovať (najmä v zimných mesiacoch) rámy okien, staršie tapety, dlho neotvárané skrine…
• kúpeľňu, WC pravidelne čistiť, vetrať a udržiavať v suchu
• často vetrať, avšak nie keď vonku prší, sneží
• kúpiť si  vlhkomer  a udržiavať vlhkosť v miestnosti pod 50 %
• používať odvlhčovače
• nepoužívať zvlhčovače, osviežovače vzduchu
• nesušiť vo vnútri bielizeň
• nefajčiť v miestnostiach
• nenechávať v domácnosti neuskladnené zvyšky potravín
• smetné koše vynášať každý deň
• zvážiť v domácnosti izbové kvety, akváriá, klimatizačné zariadenia
• ak sa v kvetináčoch objaví na hline biely povlak, odstrániť ho
• pozor na staré domy, nevetrané pivnice, v ktorých cítiť „zatuchnutý“ vzduch
• pozor na neodborné zatepľovania starších budov, výmenu okien,…)
• nekonzumovať potraviny napadnuté plesňou
• nekonzumovať plesňové syry

 RASTERPri pobyte V PRÍRODE platí:  * neprechádzať sa, keď prší, je príliš vlhko, hmla;* vyhýbať sa prechádzkam v okolí vodných plôch;* po  návrate  z prírody  si prepláchnuť  nos  slanou vodou;* deti by sa nemali hrať (dospelí pracovať) s lístím, slamou, senom ap.  – Alergia na plesne najviac trápi v lete a v jeseni. No v nevetraných a zle udržiavaných domácnostiach môže byť problémom počas celého roka. SPRACOVALA: PaedDr. Dagmar Baluchová

• tím 3 atestovaných imunoalergológov s mnohoročnou praxou a nutričného špecialistu – absoloventa LF Masarykovej univerzity
•  medzinárodné skúsenosti   v odbore alergií, astmy, kožných  prejavov alergií,  potravinových alergií a intolerancií (Rakúsko, Anglicko, Česká republika )
•  naši lekári  publikujú a prednášajú na témy  alergických a imunologických ochorení  ( kongresy,  množstvo  článkov  pre verejnosť a  edukačných materiálov,…)
• Držíme  tempo s medzinárodnou úrovňou  (    medzi prvými pracoviskami v SR sme  zaviedli   do diagnostiky potravinové  patch testy, komponentovú diagnostiku,   záťažové potravinové testy, edukčné programz pre alergikov ,….)