Pred vyše rokom som dal verejný prísľub, že zhodnotím predsavzatia, ktoré som si vytýčil na uplynulý rok. Aký to bol rok? Ak by som mal odpovedať jedným slovom – náročný. Ak dvoma – náročný a dynamický. Ale pekne po poriadku.
objednávanie, rekonštrukcia, noví ľudia…..
Takto pred rokom sme začali zavádzať online objednávkový systém. Veľmi ma teší kladná odozva pacientov, myslím, že z neho profitujú tak pacienti- ktorí sa môžu objednať na prvé aj kontrolné vyšetrenie, tak zdravotnícki zamestnanci našich ambulancií. Pre naše ambulancie typické ranné čakania na časenky sa pomerne rýchlo nahradili pohodlnýmobjednaním sa na konkrétny termín či cez naše pracovníčky, alebo v pohodlí domova cez online systém.V máji 2011 prebehla v našej prešovskej ambulancii rozsiahla rekonštrukcia.Výsledkom je nová recepcia, vynovené ambulancie a čakárne, nový nábytok, zlepšenievýpočtovej a audiovizuálnej techniky.
Objednávkový systém, rekonštrukcia sú len okrajovými záležitosťami…Najvýznamnejšími zmenami boli naši noví zamestnanci. V apríli sme sa zvítali sosestričkou Dankou Vaskovou, v júni s detskou imunoalergologičkou MUDr. Zuzanou Vojtušovou. Najväčším bohatstvom každého zdravotníckeho zariadenia sú ľudia, ktorí v ňom pracujú. Ak by som si mal vybrať medzi pracoviskom, ktoré je super- moderne honosne zariadené a skromnou ambulanciou, v ktorej pracujú vynikajúci lekári – taknevāham ani sekundu. Neodradila by ma ani vzdialenosť, ani čakacia doba. Spomínam ako som ako mladý rodič chodil s dieťaťom na vyšetrenia do Krakova. Ambulancia nebola vôbec luxusná, museli sme si na cestu požičať auto ( raz nás tam odniesol aj náš sused a priateľ Marianko Gaj), vybaviť ubytovanie v Krakove… jednoducho komplikovaná záležitosť. Ale bola tam Pani doktorka Drewniaková. A keby bolo potrebné, išiel by som za ňou znova ( Marián odkedy je starostom trocha zlenivel,ale už máme našťastie vlastné auto…). Trochu som možno odbočil, len som chcel zdôrazniť aký dôležitý bol pre mňa výber lekára. Mať kolegov, ktorým môžem bez obáv zveriť svojich drahých pacientov, kolegov, s ktorými môžeme vzájomne konzultovať komplikované prípady, spoločne byť zapojení do klinických štúdií, navzájom sa posúvať odborne dopredu. Tím – Lešťan, Belvončíková, Vojtušová a Spišák je dúfam dostatočnou zárukou, že je pacient v dobrých rukách. Spoločne si prechádzame komplikovanejších pacientov, upozorňujeme sa na možné nepresnosti, sme jednoliatym celkom.
strach, priemernosť, politika,…
Minulý rok bol náročný hlavne pre psychiku, pre boj s vlastnými negatívnymi emóciami- so strachom, s napätím. Práve rok 2011 prinesol do slovenského zdravotníctva veľa zla, hlúpych rozhodnutí terajších mocných, neistoty. Neviem sazmieriť s tým, že dobrým lekárom je v dnešných dňoch doktor Priemerný. Ak si priemer, máš vyhrané, nemusíš sa báť o zmluvný vzťah s poisťovňou, o ohovárania zo strany rovnako priemerných či podpriemerných kolegov, o dostatok voľnèho času ( veď robím len pár hodín denne a potom miesto štúdia odbornej literatúry radšej sa idemzrelaxovať). Idylka. Priemerná preskripcia, málo laboratórnych vyšetrení, práca lendo výšky limitu. Jednoduchý recept. Hmm, priemer.
Ešte tak odpáliť tú časť mozgu, ktorá má na starosti Zodpovednosť. Za pacienta a jeho poctivú diagnostiku, za snahu nájsť u neho pravú príčinu jeho ťažkostí. Neliećiť len symptómy, ale pokúsiť sa o nájdenie príčiny. Dať mu liečbu, ktorú by ste dali vlasnému dieťaťu- bezpečnú, nezaťažujúcu, cielenú. Prečo mi tam chýba slovko lacnú…. ? Nemôžem zato. Dlhé roky sme ako mladí manželia nemali doma televízor, auto, bývali sme štyria v 1,5 izbovom byte- peňazí bolo poskromne, ale akby niekto môjmu dieťaťu vybral liek pre jeho cenua nie pre jeho účinky, alebo nedajbože by ho dal pod nejakým tlakom farmaceutickejlobby- rýchlo by u mňa skončil. Možno preto, som pre mojich blízkych vyberal kvalitu. Sestru a mamu som nechal operovať v Ružomberku, na vyšetrenia chodia blízkydo Prahy, Poľska, ale aj k výborným špecialistom u nás doma v Košiciach či v Prešove. Pacient musí dôverovať lekàrovi, lekár nesmie túto dôveru sklamať a vymeniť za chvíľkový prospech od farmafirmy, za prchavé potľapkanie od mocipánov- ste dobrý, ste náš nádherný šedý priemer. Minulý rok bol rokom zlých rozhodnutí v zdravotníctve. Ako inak nazvať populistické rozhodnutie o zrušení výmenných lístkov na strane jednej a zrušenie odborných ambulancií na strane druhej. Je to ako pozvánka pre 100 ľudí k švédskemu stolu na ktorom sú štyri kolieska mrkvy. Ale šéffinanc zaplatí len kolieska tri, to štvrté je už nadlimit. No najedzte sa dosýtosti. Doterajší stav, kde bol pacient cielene odoslaný obvodným lekárom za špecialistom, a ten mal vykonať špecializované vyšetrenie bol nahradený systémom, kde sa ozaj indikovaný pacient dostane na vyšetrenie možno neskoro, lebo čas a vyčlenené finančné prostriedky pohltil niekto,kto to ani nepotreboval.. Alebo také recepty… Vlastná skúsenosť z decembra. Pacient roky zvyknutý na bezdoplatkový liek, dostal v lekárni liek s tým istým zložením ale s asi 6 eurovým doplatkom… zákon-nezákon, pred januárovou liekovou kategorizáciou sa je treba zbaviť liekov, ktoré zlacnejú a sú už nakúpené…. No niekde ozaj „soudruzi z NDR udělali chybu“….Pre väčšinu lekárov je totižto liek len prostriedok, pre mnohých vlastníkov lekární len a len tovarom. To ale nie to podstatné. Podstatná je spomínaná dôvera a intimita vo vzťahu lekàr a pacient. Lekár dáva pacientovi totižto nielen liek, ale v lieku aj zakódovanú akúsi informáciu, malé mystérium, ktoré tu ani neviem slovne zachytiť. Je to moja viera v ten liek, v silu jeho uzdravovacieho účinku, moja prosba o jeho dobré pôsobenie…. Neviem ako iní lekári, ale ja sa ráno modlím za svojich pacientov, za správne kroky v liečbe, za silu a dar liečiť. A tu si niekto dovolí začať kšeftovať, a ešte si dovolí tvrdiť, že je to v prospech pacienta.
smútok
Minulý rok bol aj o smútku. Smútku aj nad stavom politiky, nad situáciou vzdravotníctve. Ale aj o osobnom smútku. Ani po rokoch lekárskej praxe sa neviem povzniesť nad mnohé osobné tragédie pacientov. A ťažké diagnózy sa veru nevyhýbali pacientom ani v 2011 roku. Ťažko som bral aj vianočnú správu sestričky Angeliky Krajňákovej, ktorú ťažká rodinnà situácia primäla k rozhodnutiu o zmene zamestnania. Alergologicko – imunologické vody sme spolu brázdili od 2003 roku. Nebola to ľahkáplavba, dlhá pracovná doba, množstvo pacientov, odberov, neustále zdolávanie výziev.A hoci loď, na ktorú sme spolu nalodili-od 1.3.2012 opúšťa, mne neostáva nič inélen popriať jej len to najlepšie.Ďakujem Angelika za všetko, za pomoc, za pracovné nasadenie, za dobré sesterskésrdce. Smútok mi priniesli aj zlí ludia a najrôznejší podvodníci. Stretol som ich na mnohých miestach. Napríklad v takom stavebníctve ( keďže spolu s manželkou už niekoľko rokov rekonštruujeme starú dedovizeň- vaľkovú chalupu, tak postupnenadobúdam presvedčenie, že práve v stavebníctve sa stretla dosť veľká skupina darebákov, ktorí Vám do očí klamú a využívajú Vašu nevedomosť na Vaše okrádanie).Nevyhli sa ani cestovnému ruchu. Takú bezočivosť, klamstvá ako sme zažili prostredníctvom pána Szabó a pani Hamranovej z CK Tangotours Vám neprajem zažiť. Ak chcete mať bezstarostnú dovolenku, vyberte si lepších ľudí…
radosť
Radosť. Chvalabohu tento rok bol aj o radosti. Skrátili sme čakacie doby pre pacientov, zlepšili mnohè diagnostické postupy, privítali sme medzi sebou nových kolegov. Veľa našich pacientov sa malo aj vďaka nám lepšie, vydaril sa pobyt pre alergikov pri mori. Teším sa z veľkej účasti pacientov na prednáškach ako aj na školách astmy.
neúspech
Čo sa nevydarilo? Prvé mi napadlo, že už vyše roka sa nevie prešovská firma zaoberajúca sa vzduchotechnikou rozhýbať a dokončiť nám ju. Takisto aj pán Marcin meškà s dokončením opravy kartotéky….Ale vážne, urobili sme kus poctivej práce vo vzťahu k zlepšenej diagnostike, k objednávaniu pacientov, k skrášleniu a modernizácii prostredia pre pacientov. Proces k lepšej kvalite je ale nikdy sa nekončiaci dej, o výzvach pre rok 2012 budem písať v nasleujúcej samostatnej úvahe.Určite nie som s mnohými vecami spokojný a je neustále pred nami mnoho výziev.
vďaka
Vďaka. Áno roku 2011 patrí veľká vďaka. Vďaka zato , že sme sa mohli spolu s kolegmi venovať krásnej imunoalergológii, że aj napriek veľkým vonkajším tlakom sa za odbornú präcu nemusíme hambiť. Poďakovanie patrí celému tímu. Nie stále som možno našiel slová vďaky vo všetkých situáciách, v ktorých ste si to zaslúžili, niekedy možno Vaša ťažká práca nie je dostatočne z mojej strany ocenená, ale mám Vas rád a veľmi s vážim Vaše poslanie- byť lekárom, sestrou, administratívnou pracovníčkou nàšho Centra. Vďaka.
dôležitý je pre nás Váš názor
Napíšte mi, naši milí pacienti, ako ste Vy vnímali rok 2011 u nás. Vaše pochvaly nás potešia, Vaša kritika nás posunie dopredu.