Potravinová alergia a intolerancia

Rodičia sú pri vyslovení diagnózy potravinovej alergie u svojho dieťaťa vystrašení. „Je táto alergia trvalá? Vyrastie  z nej náš potomok?“

„Odpoveď, žiaľ, nie je jednoznačná…“ hovorí alergiológ MUDr. Martin Lešťan z Prešova (www.alergoimun.sk),ktorý sa tejto problematike venuje so svojimi kolegami osobitne už takmer 10  rokov. Rôznou edukačnou činnosťou chcú vniesť viac svetla do diagnostiky aj tohto ochorenia, a to u lekárov i laickej verejnosti. Prečo? „Veľa pacientov si totiž mylne myslí, že majú  potravinovú alergiu  a niektorí lekári im to chybne potvrdia. A tak mnohí zbytočne vynechávajú v strave cenné potraviny, či zanedbávajú odhalenie pravej príčiny ich  zhoršeného zdravotného stavu, pričom vôbec nemusí ísť o potravinovú alergiu.“

Štatistiky sú neúprosné

Pravdou je, že alergie akéhokoľvek druhu sú u dnešnej populácie „IN“. Ani téza, že ľudia z vidieka sú  na tom, čo sa týka zdravia, oproti mestským obyvateľom lepšie, už neplatí. A hoci potravinové alergie (PA) nepredstavujú závratné číslo, postihujú stále viac malých i veľkých. Objasňuje MUDr. Lešťan: „Medzi dospelými sa  udáva  ich výskyt do 4 %,  u detí  je to  percento značne vyššie. Vo vekovej  kategórii do 3  rokov  je to  5 až 8  %.  Enormný nárast sa zaznamenal za  posledných 20  rokov.  Otázkou je prečo? Nuž meníme svoje stravovacie  návyky, naše deti sa  stretávajú s exotickými potravinami (moja  babka také kivi za svoj život ani neochutnala…),  mnoho potravín je skôr iba „pseudopotravinami“. A hoci sa pred rokmi posúvali mnohé zložky pri zavádzaní stravy u detí až  za 6. mesiac života a mamičky boli usmerňované k striktnému vyhýbaniu sa určitých potravín pred 1. rokom dieťaťa, k zníženiu počtu potravinových alergií nedošlo, naopak…“

Alergia alebo intolerancia?

Laici v tom nemajú vždy celkom jasno. MUDr. Lešťan to často zažíva aj vo svojej praxi… „Pacienti sa niekedy  pýtajú, či to nie je jedno. Veď keď dieťa raz reagovalo napr. na jahody vyrážkou na koži, myslia si, že jednoducho stačí, keď jahody jesť nebude. Ale na správnej diagnóze záleží, pretože tá nás nasmeruje k liečbe a možnému vyliečeniu.“

Ak  diagnóza ešte nie je známa, odporúča sa hovoriť o precitlivenosti  na   potraviny. Samotná intolerancia na potraviny  zahŕňa:

–   metabolické poruchy   – ak napr.  nefunguje  dostatočne  enzým rozkladajúci  mliečny  cukor…

–  farmakologické poruchy  –  chybná odpoveď organizmu  na rôzne  potravinové zložky  – napr. histamín, serotonín…

– toxické príčiny  – pokazené  potraviny a pod.

–  psychogénne   príčiny

Kedy  myslieť na potravinovú alergiu?

„Keďže sa  potraviny  intímne   zoznamujú  s našim  tráviacim ústrojenstvom, neprekvapí , že    nás k podozreniu na alergiu  často  privedú   práve  tráviace  ťažkosti, napr. alergický  zápal  pažeráku  (ťažkosti  imitujúce reflux, prehĺtacie ťažkosti, vracanie, nepokoj, plač, poruchy  spánku, nechutenstvo, neprospievanie…), alebo  alergický zápal žalúdka a čriev (nafukovanie, koliky, hnačky, hlien a krv v stolici, neprosievanie, nedostatok  železa…),“ vymenúva alergiológ a pokračuje: „„Ak máš  problém  na koži, nezabudni  vyšetriť  trávenie“, učili ma moji učitelia. Spojenie medzi trávením – kožou – dýchacími orgánmi poznali  už dávno  lekári  v starej  Číne. A tak  na potravinovú alergiu treba myslieť aj keď má dieťa žihľavku, opuchy kože či ekzém. Dojča s ekzémom patrí do rúk alergiológa, hoci má len 3 mesiace. Skorá diagnostika môže v takýchto prípadoch výrazne ovplyvniť život.“

Ako však pripomína alergiológ, PA sa môže prejavovať aj menej tradične. Ak ovplyvní centrálnu nervovú sústavu, môže sa demonštrovať poruchou správania. „Nebezpečnými  reakciami  môže  byť rýchle zníženie tlaku krvi a najobávanejší je anafylaktický šok, ktorý ak sa neskoro či nevhodne rieši, môže  končiť  aj smrťou.  Sú známe takéto prípady, napr. pri  prudkej reakcii pri alergii na  arašidy…“

Diagnostika PA

Je  veľmi náročná. Štandardom je dvojito zaslepený, placebom kontrolovaný  test s podozrivou potravinou. Avšak, ako konštatuje MUDr. Lešťan, toto  je teória. „Naposledy  som sa  s týmto testom stretol počas  môjho pôsobenia v Centre  pre  potravinovú alergiu v Salzburgu. Na  Slovensku sa  vykonáva  len sporadicky. Alergické protilátky  pri PA vyšetrujeme  kožnými testami, ale  aj vyšetrovaním špecifických IgE  z krvi v laboratóriu.  Niekedy  sa pristupuje aj k eliminačným a záťažovým testom. Avšak tzv. non IgE alergiu  dokazujeme len ťažko. Kožné testy  i laboratórne vyšetrenia sú pri nej negatívne a k prejavom, ktoré sú nešpecifické,  dochádza  dni  až týždne po kontakte s potravinou.  Pri tejto alergii  sú pacienti často onálepkovanými nesprávnymi diagnózami, ako reflux, poruchy trávenia… A práve tu sa ukáže lekárske umenie odborníka. Medicína totiž nie sú len počítačom spracované  laboratórne výsledky.  Každý pacient  je jedinečný, a nie všetko sa  dá zaškatuľkovať…“

TOP rebríček

potravinových alergénov u dojčiat a batoliat

Ak by sme si vzali  športovú  terminológiu, víťazom by sa  stalo  kravské mlieko  (a to aj u plne  dojčených detí, ak ich matky konzumujú toto mlieko a výrobky z neho(?)). Striebornú medailu si odnáša  vaječný bielok.  A na 3. stupni  sa umiestňujú obilniny. Ako ďalší prichádzajú do cieľa:   sója,   ovocie, koreňová  zelenina.   Po 1. roku veku pribúdajú  aj: orechy,   ryby,   syry, mak, zeler, paradajky, strukoviny…

Liečba a(j) diéta

Len ak je  správne  stanovená  diagnóza,  je možné  pacienta  správne a účinne liečiť.  MUDr. Lešťan nám podrobne objasňuje, že ak sa  za prejavmi  potravinovej precitlivenosti  skrýva  ochorenie čreva,  pleseň v tráviacom trakte, či  nedostatok   enzýmu,  je nutné liečiť základné ochorenie. „Ak  máme  správne stanovenú  diagnózu  PA, základom liečby je  nekonzumovanie  alergénu. Avšak, vysvetlite  3-ročnému dieťaťu, že  lákavá  čokoláda je preňho zlá…  Mám pacientov, kde spolu s rodičmi dohodneme pravidlá  a stratégiu liečby a v nej je, s ohľadom na psychický stav dieťaťa, dovolené občasné porušenie  prísnej diéty. Pretože úlohou lekára je tiež zostaviť dieťaťu s PA dostatočne pestrý jedálny lístok. No a niekedy je menším zlom cielene sa pripraviť na  prechodné zhoršenie,  napr. po oslave s kamarátmi, ako  zraniť citlivú psychiku dieťaťa.“

Samozrejme, ani bez medikamentóznej liečby to nepôjde. „Dominujú antihistaminiká,  lokálna liečba na kožu, využitie antileukotriénov, kromónov, ale  aj  zaradenie  vhodných probiotík a prebiotík do stravy. Rizikových pacientov, u ktorých sa  obávame  prudkých  systémových reakcií či anafylaktického šoku, vybavujeme pohotovostným balíčkom. Jeho  hlavnou súčasťou je  adrenalínové pero, kortikoidy, antihistaminiká, či sprej na rozšírenie priedušiek.“

Alergické vyhasínanie

Pri otázke, či je potravinová alergia trvalá, možno byť optimistom i pesimistom. Napr. pri alergii na orechy či zeler, je šanca na vyhasnutie alergie minimálna. Iné je to pri alergii na vaječný bielok a kravské mlieko (KM). „Pri správnom stravovaní a liečbe je až 80-percentná šanca na vyhasnutie týchto dvoch alergií do 3 rokov veku dieťaťa. Aj preto je dôležitá skorá diagnostika u dojčiat… Mám veľa pacientov, ktorým sme vo veku pár mesiacov diagnostikovali alergiu na bielok. Pri správnej diéte sa zbavili ekzému a po  dosiahnutí  3 – 4  rokov aj  alergie. Ak by neboli správne diagnostikovaní a liečení,  kto vie, čo  by  zanechala  zle liečená alergia na koži a akým smerom by sa  u nich vybral atopický pochod…“

Pri  diagnóze alergie na KM, ak  má dieťa alergiu na kazeín – šanca vyhasnutia  je  len  niečo vyššia  ako polovičná. Alergia na beta  a alfaglobulín zvykne vyhasnúť až u 90 % detí.

Peľoví alergici

„Keď zjem  jablko,  svrbí ma podnebie,“ sťažuje si alergik na dreviny. „Nemôžem si dať za pohárik, hoci je to len „bylinkovica““  – tvrdí politik, palinový alergik.  „Obaja  títo pacienti majú   tzv. skríženú reaktivitu  medzi peľom a potravinami a trpia na tzv. orálny alergický syndróm.  Je preto veľmi dôležité poznať svoj alergén a jeho možné skrížené  reakcie. Tie síce nenastávajú  u každého alergika a u časti pacientov sa vyskytujú len počas ich peľovej sezóny, ale  mnohým vedia  skomplikovať život.“

NAJČASTEJŠIE KOMBINÁCIE

Peľ brezy a potravinové alergény:

·                                 jablko, čerešňa, višňa, broskyňa, marhuľa, hruška

·                                 kivi, litchi, avokádo

·                                 zeler, karotka, zemiaky, špargľa, hrášok

·                                 orechy – lieskové, vlašské, mandle

Peľ tráv, obilnín a potravinové alergény: 

·                                 rajčiny

·                                 sója, šošovica, mango, špenát, cukrová repa

·                                 pšeničná múka, arašidy

·                                 melóny cukrové, vodové

Peľ paliny a potravinové alergény:

·                                 zeler (aj varený), karotka, petržlen

·                                 korenie: fenikel, kari, aníz, chilli, koriander, estragón, artičoky, rumanček, slnečnicové semienka, paštrnák, ligurček, bazalka, majorán, oregano, tymian, rozmarín, mäta, šalvia, feferónky, zelené a čierne korenie

·                                 mango

Latex – ovocný syndróm:

·                                 banány

·                                 avokádo

·                                 kivi

·                                 jedlý gaštan, papája, figy, ďatle, ananás, grapefruit, melón, broskyne

·                                 špenát, zemiaky, paradajky

Roztoče – kôrovce syndróm 

– kraby, raky, ústrice, krevety, slimáky, langusty

Krok SPäŤ alebo VPRED?

Je skutočne nárast potravinových alergií u dnešných detí výsledkom ich stravovania? Ako sa stravovali dnešní dospeláci ako deti? MUDr. Lešťan sa na záver zamýšľa: „Rád  som si listoval  v  knižke nestora českej pediatrie, profesora  Švejcara z 20. storočia.  Na odporúčania vtedajších lekárov zavádzali rodičia napr. krupičnú kašu či pečivo už v 4. mesiaci dieťaťa. Teraz    je  teória, že  deti do 6 mesiaca  treba takmer výhradne  dojčiť, lepok zavádzať až po  6. – 7. mesiaci,  ryby či orechy do roka vôbec nepodávať.

Na európskych a svetových alergiologických kongresoch sa čoraz častejšie skloňuje termín   orálnej tolerancie. Prepodkladá sa, že práve medzi 3. a 6. mesiacom  veku dieťaťa  vzniká  akési  obdobie tolerancie, kedy je organizmus prispôsobený  na   prísun nových alergénov. Teda, ak   dáme   dieťaťu   potravinový alergén   pred  3. mesiacom,   vystavíme ho riziku   zvýšenej   možnosti    reagovať  alergicky.  Niektorí vedci tvrdia, že toto   riziko  stúpa  aj pri neskorom  kontakte  črevnej imunity  s potravinou   (po 6. – 7.  mesiaci života).  Zatiaľ je  ešte predčasné zásadne meniť naše výživové odporúčania, ale ktovie, či neoprášime  staré  knižky  prof. Švejcara  a nedáme 4-mesačným deťom  do ruky  rožok…  Vo svete v tomto smere prebieha viacero štúdií. Vo Veľkej Británii sa momentálne v rámci  EAT štúdie sleduje 2500  detí, kde  časť je plne  dojčená 6 mesiacov  a druhá k dojčeniu  po 3. mesiaci dostáva aj 6  alergénov (kravské mlieko, glutén, arašidy, ryby, vajce  a sézam). V ďalšej LEAP štúdii  zasa pridávajú  deťom  po 4 . mesiaci do stravy  arašidy…   Sám som zvedavý, ako  tieto  štúdie  dopadnú. Či sa nestane to, že práve  dojčené deti s prídavkom potravín po 3. – 4. mesiaci nebudú  menej alergické ako ich rovesníci dodržiavajúci  dnešné prísne odporúčania…“

VIETE, ŽE

– alergie na kivi a na orechy sú pomerne „mladé“? Prvýkrát boli popísané v 80-tych rokoch 20. storočia.

– potravinové alergie sa u mnohých detí po 6. roku života zmierňujú? U niektorých však pretrvávajú ďalej (alebo sa práve vyskytnú).

– u dospelých dominujú alergie na orechy, ryby, morské plody, múku, sóju, syry či mak?

– osoby precitlivené na vaječný bielok môžu mať alergickú reakciu po očkovaní? Dôvod – pri výrobe niektorých očkovacích látkach sa používajú kuracie zárodky.

„Až 1/3 pískajúcich zápalov priedušiek  je  štartovaných  potravinovou alergiou. Takže nielen dieťa s ekzémom, ale aj s častými zápalmi priedušiek a astmou patrí do rúk imunoalergiológa,“ pripomína MUDr. Lešťan.

vypočujte si rozhlasovú  reláciu  o Potravinovej alergii a  hosťom   Dr . Lešťanom: TU

Prehľadný článok o potravinových alergiách – časopis  Zdravie  – rozhovor s Dr. Lešťanom

Histamínová intolerancia – článok TU

Nízkohistamínová diéta – článok M.Lešťana TU

Prechodná histamínová intolerancia môže sprevádzať iné ochorenia – alergické ochorenia čreva, potravinovú alergiu, Crohnovu chorobu alebo ulceróznu kolitídu, preto by sa lekár nemal nikdy uspokojiť s diagnózou histamínovej intolerancie bez ďalšej dôslednej diagnostiky.

Vylúčiť je potrebné aj celiakiu, cievne ochorenia, psychiatrické diagnózy ako depresie a tiež onkologické diagnózy, napríklad feochromocytóm.

Ako sa intolerancia lieči?

V prvom rade je nutné zlepšiť črevnú mikroflóru pomocou probiotík. Ešte dôležitejšie je liečiť základné ochorenie, čo znamená, že v prvom rade treba vypátrať primárnu príčinu a nespoľahnúť sa na to, že ide o vrodený stav.

Pri histamínovej intolerancii je nutná nízkohistamínová diéta a v mnohých prípadoch je potrebné užívať enzým diaminooxidáza potrebný na štiepenie histamínu. Pri ťažkých stavoch sa začína s prísnou diétou, užívaním enzýmu a pomalým zaraďovaním rizikovejších potravín.

Veľa pacientov je v strese, že nízkohistamínovú diétu nezvládne

Nie je to až také zlé. Naopak, mnohokrát sa do jedálnička dostanú iné zdravé potraviny a pacientom sa rozšíri jedálniček. V mnohých prípadoch  sa nejedná o úplné vylúčenie rizikovej potraviny, ale len o jej zníženú konzumáciu.

Pri tejto diagnóze je dôležité vylúčiť  či obmedziť zo stravy potraviny, ktoré vyvolávajú reálne ťažkosti. Mnoho pacientov už vie, čo im robí zle – napríklad víno či tuniak v konzerve.

Musia sa konzumovať vždy čerstvé potraviny. Čím sú staršie, tým je riziko nástupu ťažkostí vyššie. Ďalšia zásada znie nekonzumovať opakovane prihrievané či dlho skladované jedlo. Histamín totiž vzniká rozkladom bielkovín. Čím dlhšie sa potravina rozkladá, tým viac sa vďaka nej zvyšuje hladina histamínu v tele. Problémom sú aj kvasené a fermentované potraviny, ako sú kyslá kapusta, kvasené uhorky, kyslomliečne výrobky, údeniny, syry, pivo, víno či cider.

Vyhýbať sa treba aj odležaným a napácovaným mäsám, konzervám, tiež rybám. Pacienti musia sledovať etikety, problémové sú aj aditíva, farbivá, konzervačné látky a tiež éčka, hoci nie všetky.

Je dobré si viesť potravinový denník, dať sa otestovať, prípadne skúsiť užiť chýbajúci enzým vo forme lieku. Sú pacienti, ktorí ho využívajú len sporadicky, pred návštevou v reštaurácii, pred party a inak si vystačia s diétou. Iní ho zasa berú pravidelne. Všetko závisí od stupňa poškodenia ich vlastného enzýmu, od znášanlivosti preparátu a tiež od základnej diagnózy.

Okrem tohto lieku sa predpisujú antihistaminiká či lieky, ktorý bránia uvoľňovaniu histamínu z mastocytov. Odporúčame užívať vyššie dávky vitamínu C, pomáha aj vitamín B6, ktorý zvyšuje aktivitu daosínu v čreve.

Je to veľmi individuálne. Niekto drží celý život prísnu diétu a inému stačí len z jedálnička vylúčiť zopár problémových potravín.

Po ktorých potravinách sa hladina histamínu zvýši?

• mliečne výrobky: syry typu parmezán, ementál, rokfort a camembert, kyslomliečne výrobky vrátane cmaru, kefíru a jogurty
• chlieb a pečivo s obsahom farbív, nevhodných éčiek, čerstvé kvasnice,
• pochutiny: čokolády, komerčne vyrábané koláče, plnky, zákusky
• zelenina: avokádo , baklažán, špenát, kvasená kapusta, paradajkové produkty
• ovocie: čerešne, višne, ríbezle, marhule, broskyne, nektarinky, slivky, ringloty, mirabelky, brusnice, čučoriedky, jahody, maliny,  ostružiny, ďatle, hrozienka, citrusy, ananás a papája
• mäso: ryby, plody mora, komerčne spracované mäso, opakovane prihrievané a tiež konzervované mäso
• strukoviny: sója, fazuľa
• semená a orechy: pohánka, slnečnica
• tuky a oleje: konzervované a s aditívami, hydrolyzovaný lecitín a margarín, kupované dresingy, omáčky a šťavy
• korenie, bylinky: aníz, klinčeky, muškátový oriešok, škorica, horčica, karí
• sladidlá, farebné sladkosti, konzervované sirupy, polevy a cukrovinky, nápoje
• ochutené mlieka a kyslomliečne nápoje: ovocné  šťavy, džúsy, alkohol, pivo, víno, cider, sekt, kakao, kola
• iné: kakao, mleté mäso, olivy, sójové omáčky, kečup, kvasnice, kvasné octy  a niektoré lieky

Uvoľňovače histamínu – histamínoliberátori

• ananás, banány, citrusy, jahody, kiwi, orechy, papája, paradajky,  strukoviny, špenát, ryby, kôrovce, bravčovina, vaječný bielok
• alkohol, najmä kvasené nápoje ako pivo a víno
• lieky: analgetiká, antibiotiká, antipyhotoniká, antihypertenzíva, antutusiká, cytostatiká, diuretiká, kontrastné látky, lokálne anestetiká, anestetiká

Čo znižuje aktivitu enzýmu DAO?

• antiartymiká, antibiotiká, analgetiká, antidepresíva, lieky proti vracaniu, antihypertenzíva, antimalariká, bronchodilatanciá, diretiká, mukolytiká
• alergia, infekcia, trauma

Aké zásady je nutné dodržiavať?

Pri diagnostikovanej intolerancii je nutné si upraviť jedálniček a zmeniť životný štýl. Odmenou bude zlepšenie zdravotného stavu. Často sa stane, že vyliečením histamínovej intolerancie zázračne ustúpi aj migréna, c