Opakované infekcie dýchacích ciest u detí

Opakované infekcie dýchacích ciest u detí – článok z časopisu  Mama a ja. Častým dôvodom, pre ktorý rodičia so svojimi deťmi vyhľadávajú imunoalergiologické ambulancie, sú recidivujúce (opakované) infekcie dýchacích ciest.  Po nástupe  do škôlky  začne  byť dieťa častejšie choré, nádchu strieda angína, kašeľ. A tak dokola… To, že nejde o problém, nad ktorým možno len mávnuť rukou, potvrdí každý, kto si tým prešiel… Obzvlášť v dnešnej neľahkej ekonomickej situácii, kedy rodič, ktorý priveľa absentuje v práci, pretože jeho dieťa je neustále choré, nie je ideálnym typom zamestnanca. Navyše dieťa, ktoré už kolektív vyžaduje a zvyklo si naň, sa doma pri častých ochoreniach nudí, je nespokojné… Kolotoč, ktorý sa v niektorých rodinách opakuje každú zimu či jar… Čo teda robiť?Utekať  pri  každej   nádche  k lekárovi?  Nechať dieťa „vytrápiť sa“ s prvými infektami? Začať mu podávať „zaručené“ preparáty na podporu imunity? Alebo ho vybrať z kolektívu? Odpovede na tieto neľahké otázky nám poskytne alergiológ MUDr. Martin Lešťan. „Aby sme mohli u dieťaťa povedať, že za jeho stav môžu opakujúce sa infekcie dýchacích ciest, musí spĺňať aspoň 1 z nasledujúcich podmienok:

1. prekonať aspoň 6   infekcií  dýchacích ciest  za rok   (u detí   do 3 rokov  8 infektov);
2. a/alebo aspoň 1 respiračnú infekciu  za mesiac – v období  od októbra  do  februára ;
3. a/alebo aspoň 3  infekcie dolných  dýchacích ciest za rok.

Toľko definícia. No ak by sme sa ňou mali úplne riadiť, tak by rodič u 3-ročného dieťaťa, ktoré práve nastúpilo do škôlky a je opakovane choré, mal čakať na tri zápaly pľúc či priedušiek, aby sa k liečbe jeho potomka začalo pristupovať komplexnejšie… Pritom určitá   chorobnosť je  u detí  normálnym fyziologickým  javom a dokonca  je   pre  správny  vývoj   ich   imunitného systému nevyhnutná. Neexistuje však presná hranica medzi neprimeranou a tzv. normálnou chorobnosťou. Bežná  chorobnosť  sa vyznačuje miernym priebehom infekcií, určitou sezónnosťou (jeseň, zima) a  dobrou odpoveďou na  symptomatickú liečbu.  Zvýšená  môže ukazovať na poruchy imunity, nerozpoznané alergické ochorenie, či inú chronickú chorobu.“V takýchto  prípadoch ide o čas. Čím skôr je dieťa správne diagnostikované, tým  je väčšia šanca začať včas s cielenou liečbou a je možné zabrániť progresii ochorenia. (Ne)jasné príznakyČi je u dieťaťa potrebné špecializované imunologické vyšetrenie, by mal stanoviť pediater, ktorý by mal, poznajúc zdravotný stav dieťaťa, myslieť na možné  riziká a v prípade podozrenia ho včas odoslať k imunológovi. Hoci to vôbec nemusí byť jednoduché, pretože ako upozorňuje MUDr. Lešťan, charakter infekcií  sa  nemusí  u dieťaťa s poruchou imunity líšiť od dieťaťa, ktoré je len „bežne“ choré. „V praxi som videl už toľko zanedbaných – neskoro diagnostikovaných stavov závažných chorôb, ktoré stáli v pozadí opakujúcich sa infektov, že  som skôr zástancom toho, aby sa dieťa i pri malom podozrení dalo vyšetriť odborníkom, než bolo ponechané na „osud“, či sa z opakovaných infektov po čase dostane samo…“Na možnú poruchu imunity môže lekára priviesť viacero skutočností,  a to:

–       dieťa na rozdiel od  rovesníkov  má  akoby  ťažší priebeh ochorenia, infektu;

–       choroba má  dlhotrvajúci  charakter  – vlečie sa, hoci iné deti sú s rovnako stanovenou diagnózou už  dávno fit;

–       nález nezvyčajných patogénov  – ak sa pri výtere nezachytí bežná „škôlkarska“  bacilová   flóra, ale nezvyčajné   patogény;

–       ak  sa  infekty  neobjavujú iba občasne, ale sa opakujú. DiagnostikaLekár postupuje  pri  diagnostike dieťaťa týmto spôsobom:

·       podrobná anamnéza   – osobná, aj rodinná  – inak  sa pristupuje k dieťaťu, ktoré už v rodine má prítomné alergické ochorenie  alebo  poruchy imunity;

·       fyzikálne vyšetrenie

·       laboratórne vyšetrenia  – vyšetrenie krvi, testy na vylúčenie alergie, atď.V detskom veku  sa  často využíva pri diagnostike aj vyšetrenie u ďalších špecialistov, napr.:– ORL  vyšetrenie  – môže poukázať, že príčinou infektov je  napr. zväčšená  nosná mandľa s bakteriálnym  ložiskom,  chronický  zápal mandlí, ap.– gastroenterologické vyšetrenie  –  možný gastroezofageálny reflux, ap. Ako sa liečia  opakujúce infekty dýchacích ciest? Pobežíme do lekárne a kúpime zázračný preparát na posilnenie imunity? Tak to asi nie… Alfou a omegou  je  stanovenie príčiny  základnej  choroby. „Ak za  opakovanými  infektami  stojí  alergia,  základom  liečby musí byť jej liečba, ak má dieťa poruchy imunity – tak sú vhodné imunosubstitučné postupy. Niekedy je príčina v chronickom ochorení  dýchacích ciest, tráviaceho traktu,“ konštatuje Dr. Lešťan a pokračuje: „Len cielená liečba prináša efekt a keďže u detí s podobnými prejavmi môže ísť o dve úplne rôzne príčiny, tak logicky ani liečba nemôže byť totožná.“Liečebné postupy  možno zhrnúť do nasledujúcich bodov:

1. stanovenie príčiny
2. správna liečba infektu
3. pátranie po prípadných ložiskách infekcie (prínosové dutiny, zápal v krčných mandliach…)
4. dostatočná  rekonvalescencia!!!
5. cielená imunomodulačná liečba

 Lieky alebo prírodné preparáty?Súčasná medicína apeluje na znižovanie spotreby liečiv, najmä syntetických. Pri liečbe detí to platí viacnásobne. A tak okrem imunomodulačných látok, ktoré sú súčasťou chemických liekov, ako polyoxidónium, cytokíny ap., majú detskí imunológovia k dispozícii množstvo imunomodulačných látok prírodného pôvodu, napr. probiotiká a prebiotiká, imunoglobulíny, beta glukány a iné výťažky z húb, vitamíny, minerály, enzymoterapia, rastlinné výťažky (aloe, ženšeň, echinacea, chlorella ap.).Zďaleka však neplatí, že prírodné  látky  sú zdraviu neškodné. „Len preto, že je  nejaký preparát voľne predajný, neznamená to,  že je  úplne bezpečný,“ upozorňuje MUDr. Lešťan. „Čo jednému dieťaťu pomôže v liečbe, druhému môže uškodiť. Aj preto som proti paušálnemu podávaniu liekov na podporu imunity len na základe klinického obrazu opakovaných infektov – bez podrobného   vyšetrenia.“  Rodičia by preto mali vždy informovať ošetrujúceho lekára o tom, aké nielen lieky, ale aj vitamíny či bylinné preparáty dieťaťu podávajú. „Vedľajšie“ vplyvyAvšak, ako aj pri iných ochoreniach, aj pri častých infektoch dýchacích ciest platí, že lieky nevyliečia všetko. MUDr. Lešťan zo svojej praxe vie, že dobrý imunológ musí byť často aj dobrý psychológ… Pretože za zníženou imunitou dieťaťa môžu byť aj iné príčiny. „Príkladov „zázračných“ vyliečení mám stovky. Napr. dieťa, u ktorého bol hlavný problém jeho  opakovaných   infektov  v domácom prostredí  s výskytom plesní. Presťahovanie znamenalo aj  pominutie ťažkostí. Iné dieťa malo v pozadí svojich ťažkostí psychickú traumu po rozvode rodičov a následné „boje“ medzi rodičmi, kde sa dieťa stalo ich rukojemníkom.“ Aj preto je tak dôležité pre lekára poznať, v akých podmienkach dieťa žije a čím momentálne prechádza… Režimové opatreniaAk si teda zhrnieme, čo robiť, ak je dieťa často choré a jeho chorobnosť sa vymyká „z priemeru“, vyšlo by nám, že v prvom rade je nutné dať dieťa diagnostikovať odborníkovi. „Samodiagnostika podľa internetu“, ku ktorej sa prikláňajú dnes už nejedni rodičia, v žiadnom prípade nie je v prospech malého pacienta. Ak odborné vyšetrenia poukážu na možnú príčinu zhoršeného zdravotného stavu, je nutné dodržiavať pokyny lekárov, absolvovať pravidelné kontroly, užívať stanovenú liečbu a zabúdať netreba ani na celkovú úpravu životného štýlu, ktorá aj v domácom prostredí má napomôcť k fyzickému a psychickému zdraviu dieťaťa.Z režimových opatrení majú svoj účinok pri liečbe opakovaných infektov dýchacích ciest preplachy nosa a vhodná inhalačná liečba, primerané športovanie a rehabilitácia (dychové cvičenie), pobyt na  čerstvom  vzduchu  v prírode, saunovanie detí, úprava stravovania (menej chémie  a konzervantov), obmedzenie pobytu v zafajčenom i zaplesnenom prostredí, zníženie napätia v rodine a navodenie psychickej pohody, klimatické pobyty pri mori a vo vysokohorskom prostredí… KEDY môže dieťa DO KOLEKTÍVU?Túto otázku dostávajú detskí lekári často. A, samozrejme, odpovede sú rôzne. MUDr. Lešťan: „Je to veľmi individuálne, tak, ako je u každého dieťaťa individuálne dozrievanie imunitného systému… Veľkou chybou je zaradzovanie  detí do kolektívu po infekte, keď  ešte nie je  celkom zdravé. Často u detí diagnostikujeme zníženú imunitu len  na  základe  opakovaných infektov, nedostatočne „vyležaných“. Žijeme rýchlu dobu, rodičia sa ponáhľajú  do  práce  a myslia  si, že keď dieťa  dobralo lieky a už nemá vysoké teploty, môže do kolektívu…“Druhou chybou je tiež privčasné zaradzovanie detí do zariadení, kedy už niekoľkomesačné detičky nastupujú do jasieľ, či 2-ročné do škôlok. „Musíme si uvedomiť, že u dieťaťa sa  imunitný systém vyvíja postupne. V dojčenskom veku  je veľmi zraniteľné vo veku  okolo 5. – 7. mesiaca, keď v jeho krvi klesá koncentrácia materských imunoglobulínov a vlastné iba pozvoľna  začínajú dosahovať primeraných koncentrácií. Z môjho pohľadu  je  preto nevhodné zaradzovať dieťa do kolektívu pred 2. rokom  života. Osobne  považujem  za vhodný vek v tomto smere až  dosiahnutie 3.  roka, avšak ani to sa netýka všetkých detí,“ konštatuje MUDr. Lešťan na záver. Presná hranica medzi neprimeranou a tzv. normálnou chorobnosťou neexistuje. Bežná  chorobnosť  sa vyznačuje miernym priebehom infekcií, sezónnosťou (jeseň, zima) a  dobrou reakciou na liečbu. Zvýšená môže poukazovať na poruchy imunity, nerozpoznané alergické ochorenie, či inú chronickú chorobu.