Lieková alergia

Článok uverejnený v časopise Dieťa a ja: Alergia na lieky dokáže prekvapiť

Tablety proti bolesti, kvapky proti nádche, na podporu chuti do jedla, proti veľkej chuti do jedla…

Ľudia dnešnej doby si naozaj majú z čoho vybrať. To, že lieky často užívame svojvoľne, nesprávne ich kombinujeme a navyše berieme aj v prípadoch, kedy nie sú potrebné, je faktom. Avšak tak, ako stúpa v populácii nadužívanie liekov, pribúda aj osôb, ktorým sa diagnóza lieková alergia stáva celoživotným bremenom.

 Na úvod trochu prekvapivej štatistiky… Zatiaľ čo v r. 2004 sa podľa údajov Štátneho ústavu pre kontrolu liečivspotrebovalo na Slovensku 144,5 miliónov balení liekov v hodnote 669 miliónov Eur, v r. 2010 to už bolo 158,7 miliónov balení v hodnote 1,119 miliardy Eur. Nárast nielen spotreby, ale aj ceny liekov je tak evidentný… Ak by sme to približne rozrátali, tak každý obyvateľ našej krajiny by ročne užil cca 30 balení liekov, čo je závratné číslo…Aj alergiológ MUDr. Martin Lešťan z Prešova (www.alergoimun.sk), ktorý nám o liekovej alergii ozrejmí viac, upozorňuje na to, že síce „každoročne pribúdajú  nové lieky, ktoré výrazne zlepšujú kvalitu života mnohých pacientov, no zároveň prinášajú aj mnoho nežiaducich  a pre ľudské zdravie nebezpečných efektov. Na strane druhej lieky, ktoré sú  správne lekárom indikované, predpisované účelne znamenajú pre mnohých pacientov zlepšenie kvality života a úspešný boj s ich ochorením.“ Mám/nemám alergiu?Naši starí rodičia o alergii na lieky nechyrovali a naši rodičia možno občas čosi započuli o alergii na penicilín. V súčasnosti však mnohí pacienti, ale aj lekári, často používajú termín „lieková alergia“ (LA) pri akejkoľvek neprimeranej reakcii po užití lieku, čo však nie je správne. Vysvetľuje MUDr. Lešťan: „Pravdou je,  že len  malé  percento (cca  10 %)  zo všetkých nežiaducich  reakcií na lieky sú skutočne alergiou. Zvyšných 90 % je spôsobených vedľajšími a druhotnými účinkami lieku, alebo predávkovaním, vzájomným  spolupôsobením viacerých liekov, či intoleranciou – neznášanlivosťou. Možno aj vás po užití niektorých antibiotík rozbolel žalúdok, či ste mali hnačku, a pritom to nemusela byť alergia… A hoci alergické reakcie na lieky nie sú až také časté, môžu byť veľmi závažné. Je preto dôležité rozpoznať ich symptómy, keďže v niektorých prípadoch môžu ohroziť život.“Najmä v detskom veku  sa LA mylne zamieňa za rôzne prejavy parainfekčných exantémov – keď  dieťa reaguje kožnou reakciou (výsev – vyrážka) pri prekonávajúcich  infekčných,  často vírusových ochoreniach.  Ak v tom čase  užíva aj nejaký liek – a má kožnú reakciu  pri infekte  – mylná diagnóza liekovej alergie je na svete. Je preto  vhodné, ak je dieťa  vyšetrené alergiológom, ktorý uvedie diagnózu  na  správnu mieru. Cesty vzniku  LASkutočná alergia  na liek  je spôsobená abnormálnou reakciou imunitného systému. Proces jej vzniku popisuje alergiológ takto: „U citlivých jedincov dochádza v prvej fáze k tzv. senzibilizácii. Nastáva pri prvých podaniach lieku a prebieha skryte, bez  prejavov. Imunitný systém vtedy vytvára protilátky, ktoré reagujú na liek, ale tvorí aj špecializované klony imunitných buniek, ktorých úlohou je likvidácia nepriateľa = lieku.  Pri opakovanom podaní lieku chce imunitný systém odstrániť votrelca. Avšak u niektorých  druhov liekov môže táto senzibilizačná fáza chýbať (napr. u RTG kontrastných látok, lokálnych  anestetík…)  a  pacient  môže reagovať už po prvom podaní  lieku.“To, ako imunitný systém „zvádza boj“ s nepriateľom, môže u každého prebiehať inak, čo stanovenie diagnózy ešte viac sťažuje… „Niekedy dominujú reakcie sprostredkované špecifickými IgE protilátkami, napr. bezprostredná hypersenzitívna reakcia (anafylaxia, žihľavka, opuch slizníc…),  inokedy  vzniká hypersenzitívna reakcia spostredkovaná igG, IgM protilátkami  (hemolytická anémia po liekoch…), u časti pacientov sa lieková alergia prejaví  ako reakcia  sprostredkovaná imunitnými komplexmi  (sérová choroba, zápal  ciev…) , ale  sú pacienti, ktorí reagujú tzv. oneskorenou reakciou spôsobenou bunkami (kontaktné dermatitídy, Stevensov-Johnsonov  syndróm).  Ako vidíte, je  to zložité…,“ konštatuje alergiológ. DelenieLiekové alergie sa rozdeľujú na 3 skupiny:

• reakcie sprostredkované igE protilátkami
• reakcie nesprostredkované IgE
• pseudoalergické reakcie   – keď imunitný systém nezaútočí na liek ako na alergén, ale liek   priamo spôsobí  uvoľnenie  mediátorov  alergie (histamínu…)  z imunitných buniek.

Z časového nástupu reakcie na liek sa rozdeľujú tieto alergie na:

• okamžité – do 2  hodín po podaní lieku
• oneskorené –môžu  nastať  po dlhšom  čase –  týždeň a viac, čo  diagnostiku LA  veľmi sťažuje…

Rôznorodosť prejavovPri liekových alergiách platí, že sú často nepredvídateľné a na ich naštartovanie niekedy stačí aj malé množstvo lieku. Aj symptómy sú rôznorodé. „Kolíšu od veľmi jemných prejavov až po ťažké – život ohrozujúce stavy. V prvom rade sú to kožné reakcie (exantém – výsev  na koži), a to mierne prejavy, ale aj prudké reakcie s rozširujúcim sa výsevom. Ak sa koža začína odlupovať, alebo vznikajú pľuzgiere, je nutné rýchle kontaktovať lekára! Medzi ďalšie kožné prejavy patrí žihľavka a opuch slizníc, alergická kontaktná dermatitída po aplikácii liečivých gélov, krémov na kožu či fotoalergická reakcia z  kombinácie lieku a pôsobenie slnka.  Medzi ďalšie symptómy LA sa radia horúčka, bolestivosť svalov a kĺbov, svrbenie lymfatických uzlín, čiiné príznaky v závislosti od postihnutých orgánov (pečeň, obličky,  pľúca,  krv…).“ Anafylaxia – najväčšia hrozbaUž v článku o potravinových alergiách v minulom čísle nášho časopisu sme upozorňovali na nebezpečenstvo anafylaktickej reakcie, pretože môže pacienta ohroziť až na živote. MUDr. Lešťan nám preto opäť zopakuje, ako sa anafylaxia prejavuje, pretože aj pri liekových alergiách sa môže objaviť: „Je pre ňu typická reakcia kože; ťažkosti s dýchaním, ako  tlak na hrudníku, dusenie, piskoty…, opuchy hrdla alebo hltanu, ktoré blokujú prietok vzduchu a môžu viesť k zastaveniu prívodu kyslíka do organizmu. Nebezpečný je aj prudký pokles tlaku krvi, ktorý môže byť sprevádzaný mdlobami, zmätenosťou, až stratou vedomia. Ďalej je to   nepravidelný  srdcový rytmus, tiež bolesti brucha, zvracanie,  hnačky, kŕče v bruchu, opuchy  tváre, jazyka,  kĺbov, rúk, nôh… Mnohé z prejavov anafylaktickej reakcie môžu skončiť až stratou vedomia, alebo aj smrťou.“Spomedzi širokej palety druhov liekov sú najčastejšou príčinou anafylaktického šoku antibiotiká. U pacientov, a je jedno či sú to deti alebo dospelí, ktorí majú riziko tejto reakcie, je nutné, aby boli vybavení pohotovostným balíčkom. „Alergiológ oboznámi týchto pacientov, v prípade detí ich rodičov, ako postupovať pri anafylaktickej reakcii. Nevyhnutné je použiť z balíčka adrenalínové pero v autoinjektore. Okrem toho sú v balíčku aj kortikoidy, antihistaminiká,  príp.  aj inhalačná liečba.“  Rizikové  faktory LAMnohé štúdie, mapujúce výskyt liekových alergií, prinášajú pozoruhodné zistenia, ktoré možno zhrnúť aj ako rizikové faktory, typické pre tieto alergie. Sú to:

•  mladší vek  – 20 – 50  rokov
•  ženské pohlavie  – hormonálny vplyv
•  genetika  – výskyt liekových alergií, atopického ekzému  v rodine
•  chemické vlastnosti lieku
•  opakované podanie rovnakého lieku
•  kombinácia s inými liekmi
•  spôsob  podania– rizikovejšie je podanie priamo do žily
•  sprievodné ochorenia  – virózy, chronické infekty…

Ktoré lieky sú NAJNEBEZPEČNEJŠIE?Ak vám napadla otázka, ktoré lieky sa môžu stať alergénom, odpoveď je jednoduchá: VŠETKY. A je jedno či sú na prírodnej alebo chemickej báze. Existuje však akýsi „TOP“ rebríček liekov, ktoré dokázateľne spúšťajú alergické reakcie (poradie je náhodné). Sú to:

• antibiotiká
•  sulfonamidové  chemoterapeutiká
•  lokálne anestetiká
•  RTG kontrastné látky (najmä s obsahom jódu)
•  nesteroidné protizápalové lieky (lieky na bolesť)
•  antiepileptiká
•  perorálne antidiabetiká

Niekedy  alergickú reakciu nespustí samotná účinná látka lieku, ale môžu ju vyvolať aj  jeho prídavné  látky, aditíva (konzervanty,  farbivá,  stužovadlá, želatína…).  Deti  často reagujú na  sirupové  formy  antibiotík, ktoré vo všeobecnosti obsahujú viac „chémie“ ako tabletové. Diagnostika  nie je ľahkáAk prídete k alergiológovi s tým, že vaše dieťa malo zlú reakciu po liekoch, môžete očakávať, že ho bude zaujímať v rámci anamnézy všetko možné i nemožné. Určite sa vás opýta na výskyt ochorení, zvlášť alergických, v rodine, dosiaľ prekonané choroby u dieťaťa, jeho výživové návyky, ako prospieva, ale i to, či v domácnosti chováte zvieratko, alebo niekto holduje fajčeniu. Po anamnéze nasleduje fyzikálne vyšetrenie, kedy lekár pozoruje stav kože, kontroluje očné spojivky, popočúva dýchanie dieťatka.„Ďalej sú k dispozícii laboratórne vyšetrenia (z krvi) špecifických IgE, bazofilov, degranulačný  test, testy aktivácie bazofilov… Všetky tieto laboratórne vyšetrenia majú len obmedzenú diagnostickú výpovednú hodnotu, a nie u všetkých liekov máme  možnosť  vyšetrenia špeciálnych igE,“ konštatuje MUDr. Lešťan a pokračuje:„K dispozícii sú aj kožné testy na vybrané lieky (prick testy, interdermálne testy, epikutánne  náplasťové testy). Výnimočne sa pristupuje k provokačným – expozičným testom, ktoré majú svoje riziká.  V našom centre štandardne  pri podozrení na liekovú alergiu využívame kombináciu 2 laboratórnych vyšetrení. No aj pri pestrej palete možností je diagnostika  liekovej alergie ťažká.“

RASTER:

Kožný prick test

-je jednoduchý, takmer nebolestivý

– jemné bodové vpichy sa robia do kože predlaktia, do ktorej sa po kvapkách nanáša  roztok s alergénom- reakcia sa odčítava za 15 – 20 minút- meria sa veľkosť začervenania a pupienku, pričom alergická reakcia sa počíta už od pupienku s priemerom 3 mm- test je vhodný aj pre malé deti (ideálne od 18 mesiacov veku)- cca 1 týždeň pred testovaním je potrebné prestať užívať akékoľvek lieky, aj histaminiká Liečba alergie na liekyAk predpokladáte, že základom je vysadiť alergizujúci liek, nemýlite sa. No hoci sa to zdá  jednoduché, nemusí to byť ľahko uskutočniteľné… „Pacienti totiž často užívajú kombinácie liekov a konkrétny alergizujúci liek nepoznáme, alebo u pacientov s vážnym ochorením (napr. onkologické) môže ísť o veľmi dôležitý liek, ktorého vysadenie a náhrada je takmer nemožná,“ podotýka MUDr. Lešťan a pokračuje: „Pri liečbe prejavov LA využívame protizápalové glukokortikoidy, vysoké dávky  antihistaminík, pri postihnutí  dýchacích ciest aj inhalačnú liečbu. Intenzita liečby závisí od prejavov daného pacienta a pri  závažných reakciách je  často   nutná   aj hospitalizácia, u detí zvlášť.“ Pri opakovaných alergických stavoch s ťažšími prejavmi a riziku anafylaxie musí byť pacient preventívne vybavený balíčkom prvej pomoci.   Kedy k lekárovi?– pri akomkoľvek podozrení na systémovú reakciu – ťažkosti s dýchaním, opuch hrdla, mdloby – okamžite volať rýchlu záchrannú pomoc ;- ak sú prejavy mierne (svrbenie kože, výsev na koži),  alebo silnejšie  (veľké reakcie na koži, vracanie…) je potrebné prestať  užívať liek  a kontaktovať lekára (pediatra, praktického či   alergiológa). PREVENCIA – áno/nie?Pravdou je, že žiadna účinná prevencia pri LA neexistuje. No ako pripomína alergiológ M. Lešťan, dnes tak populárne „samoliečiteľstvo“ sa často nevypláca. „Snažiť sa užívať lieky zmysluplne, v minimálnom množstve, je asi jediná rada, obzvlášť to platí u detí. Pretože čím viac sa organizmus vystavuje liekom a chemikáliám, tým pravdepodobnosť alergickej reakcie stúpa. Lekár, ktorý  vám či vášmu dieťaťu predpisuje lieky, by mal vedieť o  alergiách, o všetkých užívaných liekoch, či reakciách na ne. Pretože ak ste vy alebo vaše dieťa v minulosti alergicky zareagovali na konkrétny liek, nesmiete ho už užívať, pretože  nasledujúca  reakcia by  mohla  byť  závažnejšia, ako tá predtým.  Ak ste  mali v minulosti reakciu, noste  pri sebe pohotovostný balíček a písomnú informáciu o vašej alergii.“ RASTER

„Tvária sa“ ako liekové alergie

 Ako sme už v úvode spomínali, za liekové alergie sa často vydávajú aj také reakcie, ktoré nimi nie sú. Objasnime preto v skratke pojmy… Fototoxická reakcia – objavuje sa pomerne  často. Býva spôsobená zvýšenou citlivosťou kože voči UV žiareniu, podmienenou  liekmi, t.j.  dochádza   k priamej interakcii UV žiarenia s liekom. „Na rozdiel od „slnečnej alergie“, ktorá nie je závislá na dávke UV žiarenia  (reakcia  je  už pri  miernom ožiarení), v prípade  fototoxickej reakcie na lieky zohráva veľkú úlohu intenzita UV žiarenia a celkové množstvo fototoxickej látky,“ vysvetľuje MUDr. Lešťan. „Fototoxicky sa  najčastejšie  prejavujú antibiotiká, nesteroidné antoflogistiká,  lokálna liečba aplikovaná na kožu, ale aj mnohé prírodné látky –  ľubovník, zeler, figy,   citrusy….  Je  preto  potrebné, aby  pacient bol oboznámený, či  pri užívaní svojho lieku  môže byť vystavený slnečnému žiareniu.“ Intolerancia  kyseliny acetylsalicylovej (acylpirínu) a nesteroidných antoflogistík – postihujúasi 10 % dospelých s chronickou astmou, časté sú u osôb s nosovými polypmi a chronickým zápalom  dutín. „Po použití  týchto liekov  sa  za pár hodín u pacientov rozvinie atak astmy, sprevádzaný nádchou,  reakciami očí  a niekedy  aj žihľavkou. Pacienti s týmto ochorením by mali byť vybavení preukazom zakázaných liekov a musia  vedieť, aké náhradné lieky  môžu  užívať  v prípade  teploty (napr. paracetamol), proti bolesti  (napr.  tramadol), či  v prípade   nutnosti užívania   protizápalových   liekov  (napr.   nimesuld). Aj  tomto prípade  platí, že  len  správna diagnóza  vedie  k správne  určenej liečbe,“ upozorňuje MUDr. Lešťan na vážne nebezpečenstvo. Skrížená reakcia  liekov s peľovými alergénmiTakáto reakcia je pozorovaná  pri  používaní bylinných extraktov, ktoré môžu byť súčasťou klasických liekov, ale i liečiv na prírodnej báze či homoepatík. „V alergoambulanciách máme často malých i veľkých pacientov, ktorí alergicky zareagovali na lieky s prídavkom harmančeku, echinacey, či medu, propolisu. Je preto  dôležité poznať zloženie lieku, ktorý  ide alergik užívať.  A nemyslíme tým len na účinnú látku lieku, ale aj na pomocné látky, ktoré môžu byť alergénom, napr. želatína, farbivá, konzervanty…  U alergikov musíme byť opatrní aj pri podávaní očkovacích látok alebo hormónov zvieracieho pôvodu, kedy  sa  alergénom môžu stať napr. kuracie zárodky, prímesi antibiotík alebo kvasiniek v týchto  liekoch – vakcínach.“  Lieková alergia sa môže spustiť náhle, na jej naštartovanie stačí aj malé množstvo lieku. Od predávkovania liekmi, toxických účinkov či neznášanlivosti nejakej zložky z lieku sa lieková alergia odlišuje tým, že je to imunitná reakcia.

PDF  článku si môžete prečitať  : TU

• tím 3 atestovaných imunoalergológov s mnohoročnou praxou a nutričného špecialistu – absoloventa LF Masarykovej univerzity
•  medzinárodné skúsenosti   v odbore alergií, astmy, kožných  prejavov alergií,  potravinových alergií a intolerancií (Rakúsko, Anglicko, Česká republika )
•  naši lekári  publikujú a prednášajú na témy  alergických a imunologických ochorení  ( kongresy,  množstvo  článkov  pre verejnosť a  edukačných materiálov,…)
• Držíme  tempo s medzinárodnou úrovňou  (    medzi prvými pracoviskami v SR sme  zaviedli   do diagnostiky potravinové  patch testy, komponentovú diagnostiku,   záťažové potravinové testy, edukčné programz pre alergikov ,….)